zásada1 -y -sad ž. spoločensky, individuálne ustálený názor na konanie, správanie, jestvovanie niečoho, princíp, pravidlo: pevné životné z-y, z-y správnej výživy; vychádzať zo z-d demokracie
● v z-e (súhlasím ap.) vo všeobecnosti, celkovo; (urobiť niečo) zo z-y zásadovo;
zásadový príd. pridŕžajúci sa pevných zásad, spravujúci sa nimi; svedčiaci o tom: z. človek; z-á politika; z. postoj zásadný;
zásadovo prísl.;
zásadovosť -i ž.
zásadový -vá -vé 2. st. -vejší príd.
dôsledný ktorý koná do dôsledkov, ktorý neupúšťa od zásad, požiadaviek, povinností a pod.; svedčiaci o dôslednosti • kniž. konzekventný: dôsledný, konzekventný človek; dôsledný, konzekventný postup • nekompromisný • prísny (nepripúšťajúci kompromis, nedovoľujúci výnimku): nekompromisné požadovanie plnenia záväzkov; prísna diéta, kontrola • zásadový • zásadný: zásadový, zásadný postoj • poriadny • dôkladný (op. povrchný, zbežný): poriadne, dôkladné štúdium
p. aj nekompromisný, dôkladný
nekompromisný nepripúšťajúci kompromis; svedčiaci o tom • neústupčivý • neústupný • neoblomný: nekompromisný, neústupčivý, neoblomný človek; zaujal nekompromisné, neústupné stanovisko • zásadový • zásadný • principiálny (nepripúšťajúci ústupok od svojich zásad): zásadový, principiálny vedúci; pridŕžal sa svojho zásadového, zásadného postoja • dôsledný • kniž. konzekventný (nepripúšťajúci odklon od pôvodného rozhodnutia a pod.): k výsledku sa dopracoval dôsledným, konzekventným postupom • pevný • nemenný • zried. neodklonný (nepripúšťajúci zmenu): urobiť nekompromisné, pevné, nemenné rozhodnutie • tvrdý • prísny • kniž. rigorózny (nepripúšťajúci výnimku, odpustenie, obyč. pri niečom negatívnom): držať sa nekompromisného, tvrdého rozsudku; musel sa zmieriť s prísnym, rigoróznym trestom (op. zmierlivým)
p. aj radikálny
zásadový p. nekompromisný
zásada2, -y, -asad ž. chem. látka al. polárna zlúčenina, ktorá tvorí s kyselinou soľ: silná, slabá, amóniová z.;
zásadový2 príd.
zásadový1 príd. konajúci, konaný, správajúci sa podľa pevných zásad: z. človek, z-á politika, kritika;
zásadovo i zásadove prísl.: robiť, konať niečo z.;
zásadovosť, -ti ž. vlastnosť niekoho zásadového, niečoho zásadového
zásadový2 p. zásada2