záruka -y -ruk ž.
1. sľub, záväzok potvrdzujúci prevzatie zodpovednosti: poskytnúť z-u kvality;
pren. hovor. hodinky mám v z-e v záručnej lehote
2. predpoklad dávajúci istotu, istota; záštita: jeho osoba je spoľahlivou z-ou, že slovo dodrží; veda je z-ou pokroku
□ dať z-u zaručiť sa (význ. 1, 2);
záručný príd. súvisiaci so zárukou; potvrdzujúci záruku: z-á lehota; z. list; fin. z-á banka špecializovaná na poskytovanie záruky za úver
záruka -ky záruk ž.
záruka 1. prevzatie zodpovednosti za niečo: ročná záruka na televízny prijímač • hovor. al. zastar. garancia: poskytnúť garanciu kvality
2. predpoklady opatrenia na dodržanie niečoho: pevné záruky práv občanov • zábezpeka: materiálna zábezpeka • istota (záruka bezpečnosti): poskytnúť niekomu istotu • kaucia (finančná záruka): zložiť kauciu • zabezpečenie (súbor opatrení poskytujúcich bezpečnosť): sociálne, existenčné zabezpečenie • zaopatrenie: zaopatrenie v starobe • hovor. al. kniž. garancia: dať niekomu garanciu na niečo • kniž. záštita: matka je záštitou rodiny
záruka, -y, -ruk ž. sľub, záväzok o prevzatí zodpovednosti za niečo; istota, že sa niekto niekoho, niečoho ujal, že zaručil, zaručuje niečo; garancia: dať, poskytnúť (niekomu, za niečo) z-u; istá, spoľahlivá, dôveryhodná z.; Sovietsky zväz — záruka bezpečnosti a mieru.
záruka ž práv záväzok prevziať zodpovednosť za niečo, garancia: wzal mne Markowyczky zaruku k rychtarowy (D. ŠTUBŇA 1569)