zármutok -tku m. smútok (význ. 1), žiaľ: spôsobiť niekomu (hlboký) z.
zármutok -tku pl. N -tky m.
smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútok • zármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutok • clivota • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • žiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľu • ľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľom • svetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľ • bôľ • bolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmi • chmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čele • kniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkeho • poet.: stesk • trud (Rázus) • rmut (Figuli) • nár. pokora (Kukučín)
zármutok p. smútok
zármutok, -tku m. žiaľ, smútok: veľký, bolestný z.; spôsobiť niekomu z., naplniť niekoho z-om; Jeho veliká radosť obrátila sa na veliký zármutok. (Dobš.)
zármutok [-ek] m smútok, žiaľ: w každem cžasu zarmutku nasseho (BAg 1585); gemu y sweg mileg matcze zalostj y zarmutku pridawagjcze (ŽILINA 1623); zarmutku ulewenj gest, gestly pomisly, že se wssecky wecy wsseckjm pritrefugj (KoB 1666); zdaliž mam w križj zustati, w kterem mam zarmutku dost (PoP 1723-24); to werim se dossgyi zarmutku tam magye i sstarozgyi welkeg (LEVOČA 1748) F. zvliecť rúcho z-u stať sa veselým: on gest ten Mordocheus, ktery zwlekol rucho smrtedlnosty a zarmutku (SJ 18. st); upadnúť do veľkého z-u stať sa smutným: Samson prwe než ly do ruk ffilistinskjch upadel, upadel do welikeho zarmutku (CP 1757); naplniť z-om dopustiť na niekoho smútok: mne zarmutkem naplnil Hospodin w den prchliwosti hnewu sweho (SP 1696); v z-u postavený preniknutý smútkom: popatry Pane Bože očima swogeho milosrdenstwy na wssecky suzene a w zarmutku postawene lidy (AgS 1708); byť z-om obťažený prežívať smútok: wrchi a hori, stromi a lesá zarmutkem obtižene byli (VP 1764); zármutkový príd: tristificus: smutkowy, zarmútkowy (KS 1763); zármutoček dem: contractiuncula animi: zármutoček (KS 1763)