zámerný1 príd. konaný so zámerom, úmyselný, cieľavedomý: z-é konanie, z-á prevýchova; biol. z-é kríženie;
zámerne prísl.: z. vyvolať spor;
zámernosť -i ž.
zámernosť -ti ž.
zámerný1 príd. uskutočňovaný, uskutočnený podľa zámeru, so zámerom, cieľavedomý, plánovitý, úmyselný: z-á činnosť, z. odklon, z-á práca, z-á výchova, prevýchova kádrov, z-á deformácia;
zámerne prísl. cieľavedome, plánovite, úmyselne: z. dačo konať, z. meniť životné prostredie rastlín;
zámernosť, -ti ž.