zámerný1 príd. konaný so zámerom, úmyselný, cieľavedomý: z-é konanie, z-á prevýchova; biol. z-é kríženie;
zámerne prísl.: z. vyvolať spor;
zámernosť -i ž.
zámerne prísl.
úmyselne s uvedomením si niečoho (op. mimovoľne, nevdojak) • vedome • vedomky • uvedomene: úmyselne, vedome do neho narazil; vedome, uvedomene konal proti vôli rodičov • zámerne • naschvál • schválne: zámerne, naschvál prišiel neskoro; urobil to schválne • náročky • zried. nárokom: náročky, nárokom si pomýlil dvere • zried. zámyselne • nár.: nápoky (F. Hečko) • nápočne (Zguriška)
porov. aj úmyselný
zámerne 1. porov. cieľavedomý 2. p. úmyselne
zámerný1 príd. uskutočňovaný, uskutočnený podľa zámeru, so zámerom, cieľavedomý, plánovitý, úmyselný: z-á činnosť, z. odklon, z-á práca, z-á výchova, prevýchova kádrov, z-á deformácia;
zámerne prísl. cieľavedome, plánovite, úmyselne: z. dačo konať, z. meniť životné prostredie rastlín;
zámernosť, -ti ž.