zákop -u obyč. mn. zákopy m. priekopa chrániaca vojakov v boji; ich sústava: opevnený z.; kopať z., z-y; vyraziť zo z-ov (do útoku);
zákopový príd.: z-á línia, z-á vojna pozičná
zákop -pu pl. N -py m.
priekopa umelá priehlbeň pozdĺžneho tvaru • hrádza • zásek: vykopať hlbokú priekopu, hrádzu, hlboký zásek • struha (menšie umelé vodné koryto): zavodňovacia struha • jarok (priekopa pri ceste): jarok sa naplnil vodou • zvodnica • rigol • žliabok (priekopa na odvádzanie vody) • nár.: garád • hrobľa • škarpa: spadnúť do garáda, do hroble, do škarpy • zákop (priekopa chrániaca vojakov v boji): opevnený zákop • voj. okop (samostatná priekopa v teréne): pripraviť okop na streľbu
zákop vyhĺbenina chrániaca vojakov v boji; ich sústava: vojaci kopú zákopy • voj. okop (samostatná umelá terénna vyhĺbenina): pripraviť okop na streľbu
zákop, -u, obyč. v mn. č. zákopy, -ov m. hlbšia podlhovastá priekopa al. systém takýchto priekop (často s násypom z vykopanej hliny) na krytie bojovej jednotky pred nepriateľskou paľbou: kopať, vykopať z-y, hlboké, betónové z-y, spojovací z.;
zákopový príd.: z-á línia, z-é boje
zákop m hlbšia podlhovastá priekopa: czo se luk dotycze: Nagprw kus geden, konecz Bartlowiech zakopu (ZVOLEN 1596)