zákonodarca -u mn. -ovia m. kto má právo vydávať zákony (význ. 1);
zákonodarkyňa -e -kýň ž.;
zákonodarný príd.
1. k zákonodarca: z. zbor, orgán
2. súvisiaci s vydávaním zákonov: z-á činnosť, moc, iniciatíva;
zákonodarstvo -a s. zákonodarná činnosť
zákonodarný -ná -né príd.
zákonodarný vydávajúci zákony, súvisiaci s týmto vydávaním • legislatívny: legislatívny proces je zdĺhavý • zried. legislačný • kniž. zákonotvorný
1. ktorý má právo vynášať, vydávať zákona: t. sbor, z. snem, z-á rada, z-é národné zhromaždenie;
2. súvisiaci s vynášaním, vydávaním zákonov: z-á moc, z-á činnosť, z-é opatrenie;
zákonodarne prísl.