zákonodarca -u mn. -ovia m. kto má právo vydávať zákony (význ. 1);
zákonodarkyňa -e -kýň ž.;
zákonodarný príd.
1. k zákonodarca: z. zbor, orgán
2. súvisiaci s vydávaním zákonov: z-á činnosť, moc, iniciatíva;
zákonodarstvo -a s. zákonodarná činnosť
zákonodarca -cu pl. N -covia m.
zákonodarca, -u, mn. č. -ovia m. práv. osoba, ktorá má právo vynášať zákony