zákonný príd.
1. majúci platnosť zákona (význ. 1): z. predpis, z-é ustanovenia
2. zákonom (význ. 1) predpísaný: z-é poistenie, z-á vyživovacia povinnosť
3. zhodujúci sa so zákonom (význ. 1); oprávnený zákonom, zákonitý, legálny: z. nárok, z. postup; z. zástupca, z-é deti, z-é platidlo;
zákonne prísl. k 3: postupovať z.;
zákonnosť -i ž.
1. k zákonný (význ. 1 – 3): z. predpisov, postupov
2. stav určený zákonmi (význ. 1): zachovanie z-i
zákonný -ná -né príd.
oprávnený 1. ktorý má oprávnenie, právo na niečo; uskutočnený na základe oprávnenia, práva (op. neoprávnený, nezákonný) • kompetentný: oprávnený, kompetentný verejný činiteľ; oprávnený, kompetentný postup • zákonný • zákonitý • právoplatný (oprávnený zákonom): uplatňovať svoj zákonný, zákonitý nárok; oprávnený, zákonný zástupca; právoplatný voličský hlas • legálny (op. nelegálny, ilegálny) • legitímny (povolený zákonom): postupovať oprávneným, legálnym, legitímnym spôsobom • povolaný • príslušný (oprávnený na istú činnosť): obrátiť sa so žiadosťou na povolaný, príslušný orgán • autorizovaný (úradne oprávnený na výkon istej pracovnej činnosti): autorizovaný tlmočník
2. p. opodstatnený, spravodlivý 2
právoplatný majúci právnu platnosť (op. neprávoplatný) • platný: právoplatná, platná voľba (op. neplatná); právoplatný, platný rozsudok • zákonný • zákonitý • legitímny • legálny (op. nezákonný, nelegitímny): zákonné, legitímne manželstvo; zákonitý, legitímny, legálny dedič, zástupca
zákonný ktorý je v súlade s právnymi predpismi al. z nich vyplýva • zákonitý: zákonný, zákonitý nástupca • legálny • legitímny: legitímna vláda (op. nelegitímny, nezákonný, ilegálny) • právoplatný • oprávnený: oprávnený dedič (op. nezákonný, neprávoplatný, neoprávnený)
záväzný ktorý treba dodržiavať (op. dobrovoľný) • povinný: záväzná, povinná účasť; záväzný sľub • kniž.: obligátny • obligatórny: obligátne poistenie, obligatórny člen dvojice • platný • právoplatný • predpísaný (jestvujúci v predpisoch): platné, predpísané smernice • zákonný • legitímny • legálny (určený zákonom): legitímne, legálne ustanovenia
1. týkajúci sa zákona, súvisiaci so zákonom: z. článok v uhorskom práve časť zákona; z-é pramene;
2. majúci platnosť zákona; zákonom predpísaný, nariadený: z-é ustanovenia a predpisy, z-é úpravy, z-á lehota; z-á sadzba trestu; z-á perzenčná služba; z. stav; z-á vyživovacia povinnosť;
3. zhodujúci sa so zákonom, zákonmi, zákonom oprávnený, dovolený, legálny: z. dedič (na rozdiel od dediča dediaceho podľa závetu); z-é dedenie; z. otec, z-é manželstvo; z. pôvod manželský (v staršom práve); z. podiel (majetku); z. postup, z-é prostriedky; získať niečo zákonnou cestou; z. nárok; z-é platidlo; Keď stojíte na zákonnom stanovisku, musia vás úrady podporiť. (Jégé) Zajtra urobíme zákonné kroky (Vaj.) zákrok v zmysle zákona.
4. trochu zastar. uskutočňujúci sa podľa zákonov vývoja, vyplývajúci z týchto zákonov, pravidelný, organický, zákonitý: z-á nutnosť; To nebol ľahký flirt. Jemu to bolo zákonné unesenie umeleckou krásou. (Vaj.)
5. škol. zastar. z-é mravy, z-á známka z mravov tretí stupeň známky za správanie, chovanie;
zákonne prísl.
1. v zmysle zákona, v súlade so zákonom, zákonmi; legálne: z. postupovať; Nieto dosť príčin, aby ste zákonne roztrhli zväzok, ktorý je skutočne rozorvaný na večnosť? (Vaj.)
2. trochu zastar. v súlade s logickými zákonmi vývoja, organicky, zákonite: V gramatike slovenskej preukážeme, že naša reč aj tuto si vedie zákonne. (Štúr);
zákonnosť, -ti ž.
1. vlastnosť toho, čo je v súlade so zákonom, so zákonmi, stav, poriadok určený zákonmi: dodržiavanie, porušovanie socialistickej z-i;
2. trochu zastar. organickosť, zákonitosť: z. zmien
zákonný, zákonský príd náb kt. spočíva v Božom zákone danom ľuďom do rúk Mojžiša: gakowj gsu židowe z swu zakonnj swatosty (WO 1670); a kterýkól. tuto zákónskú regulu nasledowat budú, nech prinde na njch pokog a milosrdenstwi (KB 1756); ale rozumie sprawedlnost zakonny, kteražto zalezj na skutku dokonalem zakona; takže gina wule Boska gest zakonni, gina ewangelicka, gina stranj lidj kagicych (CS 18. st)