Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zákon -a m.

1. práv. norma upravujúca konanie a vzťahy ľudí, inštitúcií; súhrn takýchto noriem: tlačový z., z. o rodine, ústavný z.; vydať z.; z. platí, stráca platnosť; prekročiť, obísť z., byť v rozpore so z-mi; z-om chránená značka; Zbierka z-ov Slovenskej republiky, skr. Z. z.; v mene z-a zatýkacia formula

2. všeobecne platné, podst. a nevyhnutné súvislosti javov objektívneho sveta, zákonitosť; ich presná formulácia: z. prírody, fyzikálne, ekonomické z-y, z-y vývinu spoločnosti; Archimedov z., z. zachovania energie; hovor. expr. z. schválnosti negatívne veci sa stávajú v najnevhodnejšej chvíli

3. náb. norma správania vyhlásená kompetentnou autoritou pre spoločné dobro: morálny z. súhrn záväzných noriem správania pochádzajúcich od Boha; zjavený z. kt. Boh verejne oznámil ľuďom; bibl. Starý z., Nový z. časti Biblie

4. ustálené spoloč. pravidlo, obyčaj, zásada, zvyklosť; ich súhrn: rodinné z-y; nepísaný z. (spoločnosti)

5. ustálený princíp, zásada, postup v istej (prac.) činnosti: stavbárske z-y

● → držať sa litery z-a

zákon -na pl. N -ny m.

zákon, -a m.

1. ustanovenie upravujúce pomery a konanie ľudí vnútri nejakého spoločenstva (najmä štátu), formulované písomne a vydané zákonodarným sborom; súhrn takýchto ustanovení: navrhovať, schvaľovať, vydávať z-y; vykladať z-y; osnova, návrh z-a; z. platí, nadobúda, stráca platnosť; zachovávať z-y; porušiť, prestúpiť prekročiť z., obchádzať, obísť z.; niečo (vec) je v medziach z-a; niečo (vec) sa vymyká spod z-a, je (nie je) v súlade so z-om; niečo (niekto) je pod ochranou z-a; niečo je z-om chránené; postaviť niečo (niekoho) mimo z-a zbaviť zákonných práv; litera z-a formálne znenie zákona; v mene z-a formula používaná bezpečnostnými orgánmi, napr. pri vyzývaní niekoho k niečomu, pri zatýkaní niekoho ap.; práv. trestný z., z. na ochranu republiky, branný z., školský z., z. o rodine; pren. dostať sa do sporu so z-om s úradmi, s bezpečnostnými orgánmi; mužovia z-a (Žáry) príslušníci bezpečnostných orgánov; sudcovia; Budume ho brániť pred zákonom (Vaj.) pred úradmi, pred súdom.

● Potreba zákon ruší (prísl.) pri získavaní niečoho potrebného sa často postupuje i bezohľadne.

2. súhrn ustálených pravidiel a obyčajov záväzných v určitom prostredí, pre príslušníkov nejakého celku; záväzná zvyklosť určujúca spôsob konania ľudí: mravný z., z. priateľstva, z. lásky; z-y dobrej výchovy (Jégé); prirodzené ľudské zákony (Fel.); Partizánsky zákon je tvrdý. (Krno) Podľahli falošným zákonom svojho stavu. (Fig.) Nezamestnaní v boji s pánmi nebudú dbať rytierskych zákonov. (Tomašč.) Zákon je taký. žena za mužom. (Kuk.) Je to akýsi nepísaný zákon, že spory sa musia ťahať. (Zúb.); expr. z. divočiny, z. džungle, vlčie z-y pren. zásada (uplatňovaná v triednej spoločnosti), že slabší musí podľahnúť silnejšiemu;

3. objektívny poriadok usmerňujúci dianie v prírode a v spoločnosti nezávisle od ľudskej vôle, ktorý veda objavuje a poznáva; zákonitosť: objektívne z-y vývinu (v prírode a v spoločnosti); vnútorné z-y vývinu jazyka; ekonomické z-y; z-y logiky, logického myslenia; odhaľovanie prírodných a spoločenských zákonov (Chorv.);

4. presne formulovaný, (v istej oblasti) všeobecne platný princíp vypozorovaný najmä z prírody; vedecké zovšeobecnenie istých javov v prírode alebo v spoločnosti: fyzikálne, chemické z-y; fyz. z. o zachovaní hmoty (energie); gravitačný z., Archimedov z., z. spojených nádob, z. zotrvačnosti; ekon. hodnotový z.; z. nerovnomernosti vývinu kapitalizmu; lingv. rytmický z. pravidlo o rytmickom krátení dvoch dĺžok (v slovenčine);

5. súhrn zásad a ustanovení tvoriaci základ nejakého náboženského vyznania (najmä kresťanstva): boží z.; Kristov zákon (Jes.); cirk. Starý z., Nový z. súhrn náboženských textov tvoriaci základ kresťanského náboženstva

zákon m práv
1. ustanovenie upravujúce vzťahy a konanie nej. spoločenstva (formulované obyč. písomne) vydané zákonodarcom; súhrn takýchto ustanovení; regule: ras w roku (cechmajster) w den vrjzeny artikule anebo zakoni teto prečjtat powynen bude (VRBOVÉ 1681); abrogo legem: russym zakon, práwo; auspex legis: ochranec zákona (KS 1763)
L. božský a svetský z. ustanovenia týkajúce sa konania ľudí, ktoré ustanovil Boh i ľudia: ponewadž takoweto hryechy, wystupky, mordarstwy a zbogstwy zgewne smrtou magy se wynahrazowaty a odplaczowaty, gako nam toho dosweczugy Bosky y swetsky zakon (KRUPINA 1683-85); prirodzený z. založený na mravných princípoch spoločnosti: aby zname bylo, že co Bůh prikazal w nem, že to neni proti zakonu prirozenemu (HeT 1775); človek bez z-a nemanželský: ktereho czlowieka znamenagy bez zakona (ŽK 1473) označia za nemanželského; oddať sa v z. vstúpiť do mníšskeho stavu, do rehole: a gestli by se ten mladenecz oddal w zakon bez swey manzelky wuole a zase by gi sobie pytal wedle prawa z toho zakona (ŽK 1473); odvolať sa od z-a odvolať, zrušiť zákon: abdicare, abrogare legem: odwolati se od zákonu (KS 1763)
F. kde nenj zakona, nenj ani prestupenj (DuH 1723) o nemožnosti súdiť, ak nie sú pravidlá
2. súhrn záväzných právnych noriem vychádzajúcich z obyčajov uplatňujúcich sa v istom spoločenstve; obyčajové právo, právne predpisy: canon: zakon (VT 1648); nebo ne ti, genž slissy zakon, sprawedliwy gsu pred Bohem, ale činitěle zakona sprawedliwy budu (COB 17. st); když guž wedly gu, aby podle zákonu gako oprawdjwá zwrhanjca vkamenowana byla (MP 1718); s. Pawel apost. w židowstwu se zrodil á w zákone gegich winaučeny (:zakonjkem slul:) nad gine židy horliwegssim (DuR 1719)
L. krajanský, krajinský, zemský z. právne predpisy uplatňujúce sa v krajine: neweducze odkel pohnuty bywsse, tyze prykazany Boske zlechcžugicze, zakon zemsky (P. ĽUPČA 1704); Yuro Janossak, zawrhnucze prikazany, yak Boske, taktež zakon kraginsky, predo dwema roky dal se na zboystwo (LIPTOV 1713); než zakon a vstanovenj kraganske, mestke a gine, ktere prinaležegj toliko ku zewnitrnj zprawe lidu (LKa 1736); zakon kraginsky žadneho nezawazuge k geho wlasny pečeti (WZ 1797); municipálsky z. mestské právne predpisy: takowéto ustanowenj nasse na spůsob zákonůw municipálskych vwedené potwrzugeme (TURIEC 1796); kniha z-ov zbierka právnych predpisov, zákonník: negprednegssj mezi priseďjcimi kňihu zakonuw w zlatem futrali prehledal (PT 1796)
3. náb súhrn zásad a ustanovení tvoriaci základ nej. náboženského vyznania (najmä židovstva a kresťanstva); Boží príkaz: a zrydil a vstanowil gim leges anebo zakon, (:a to gest:) dal gym sprawu a prykazanij anebo regulu, (:to gest:) ssnuru, wedle ktereg by se sprawowati a žiwy bity gmeli; genž gsy (Bože) tohož syna sweho gednorozeneho z Marigi Pannau, cžistow matkow geho, po čztiriczety dnech od narozeny do chramu obetowanych podle vstanowenij zakona sam požehnati racžyl (BAg 1585); stranka tohoto kazani obsahuge w sobe nawku, že ne skutkom zakona, ale sameg wiri dochazeme wečneho spaseni (TC 1631); kterák sem yá činil, a zakon naplňil, tež y wy tak čiňťe, wůli Otce plňťe (CC 1655); když guž wedly gu, aby podle zákonu gako oprawdjwá zwrhanjca vkamenowana byla (MP 1718); nedomnjwágte se, že sem prissel zrussyti zákon aneb prorokú: neprissel sem zrussiti, ale doplniti; protož prinédel Azdráss, knez, Zákon pred množstwj mužúw a žen (KB 1757); židie kdibi boly Krista za syna Božiho a za Mesyassa w zakone zaslibeneho uznaly, nikdy bi ho neboly ukrižowaly (MiK 18. st)
L. z. Boží, z. Pána, z. Božský, z. Mojžišov, starý Desatoro Božích prikázaní: w zakoně Paně aneb w desatorom Boskom prikazanij; muožeme-li mi, lide, naplniti toho prykazanij aneb zakon Božij? (BAg 1585); a s tým gsy zákon Moýžissow giste wyplňila (CC 1655); zdaliž nedal narodu židowskému Zákon stary? (SK 1697); nist to, vssak Buch vidj wssečkj teto nasse krivdj, ktere mi včulek trpime pre svaty zakon Bosky (KCS 18. st); z. bezženstva povinný slobodný stav kňazov v rímskokatolíckej cirkvi, celibát: a tich, ktery se slibem zawazali a dobrowolne tento zakon bezženstwj prigali (TP 1691); židovský, písaný z. Starý zákon: ténto (Razyáss) za mnohé čase čistého seba držal w zákoňe židówském, ťelo y dussu kdiž byl hotowy wydati za strwáňliwost (KB 1756); pohledňime do zakona pisaneho, ktery trwal od Moyžisse až do Krysta (GK 1779); Starý a Nový zákon súhrn náboženských textov tvoriaci základ kresťanského náboženstva: slussij wam, aby ste se naucžili a napomenuly a wediely, yako Pijsmo swate, tak Noweho, yako y Stareho zakona, mluwij o stawu swatom manželskom (BAg 1585); kliatba z-a dedičný hriech: z jaku smertzu umár Kristus? Z krisovu smertzu. Zsomu? abi nász od klyádbi zákonya vislyebodzél (MCa 1750); tabla, tabuľa z-a prikázania, kt. dal Boh na hore Sinai ľuďom prostredníctvom Mojžiša: tabli Zákona do welikég knihi zloženy (PT 1778); za časů Messyásse bude wynalezená truhla vmluwy, oleg pomazánj, prut Aronu zkwětnutý y tabule Zákona (StN 1785); z. duchovného života ustanovenia o živote kresťana: I. Zákon žiwota duchownyho (BlR 18. st); (ne)byť pod z-om (ne)mať dedičný hriech: kdiž gest prissla plnost času, poslal Bůch Sina sweho učineneho ženi, abi tich, kteri bili pod zakonem, wikupil (TC 1631); Krystus gest pod zakonem, aby ty, kteryž pod zakonem byli, wikupil (COB 17. st); ponewadž (Mária) počala z Ducha s., zakonu poddana nebila (Le 18. st); naplniť z. splniť, podrobiť sa požadovanému (právnemu) stavu: každy člowek, ktery se obrezuge, powinnen gest wssecken zakon naplniti (SP 1696); (o Kristovi) podložiť sa z-u podrobiť sa vo všetkom ľudským zákonom: Kristus podložil se zakonu, kteremu sic zawazan nebil (Le 1730)
F. chodiť v Z-e, pokračovať po ceste zákona Kristovho žiť podľa Božích príkazov: blahoslaweny, ktery choďá w zákone Pána (BlR 18. st); kdj (Antonius) po ceste zakona Kristoweho pokracuwal (Káz 18. st)
4. objektívny poriadok usmerňujúci dianie v prírode a v spoločnosti nezávisle od ľudskej vôle: cytiss ginssy zákon w swych údoch, ktery odporuge zákonu mysli twég (BlR 18. st)