základ, -u m.
1. vrstva hmoty, na ktorú sa niečo kladie, navrstvuje: pôdny z.; stroj. z. stroja spodok, spodná časť, podstavec;
2. obyč. v mn. č. základy do zeme vpravená spodná časť, spodok nejakej stavby: z-y domu, maštale, vymeriavať, kopať, vykopať z-y, betónovať z-y; pren. klásť z-y nového socialistického poriadku vytvárať predpoklady pre jeho upevnenie; Mária Terézia položila základy trom novým stoliciam (Vaj.) založila ich. Na širokých základoch staval Bauer pílu (Vaj.) veľkoryso.
3. podkladová (farebná) plocha, na ktorú sa maľuje al. na ktorej sa vytvára vzorka; podklad: červený, zlatý z.; iniciálky nakreslené na belasom z-e; pestrá vzorka na bielom (čiernom) z-e; Z tmavého základu vyrastajú pestré kvety. (Taj.)
4. podstata, východisko niečoho: objasniť niekomu z-y niečoho (napr. šachovej hry, plávania ap.); Nedal jej slovka, ktoré by bolo položilo základ nádeje. (Hor.) Na akom základe tvoril Kukučín svoje dielo, (Piš.); práv. daňový, vymeriavací z. suma, z ktorej vyrubuje daň; lingv. odvodzovací z. časť slova bez odvodzovacej prípony; mat. z. mocniny číslo, ktoré sa umocňuje
● od z-u, od z-ov, do z-u, do z-ov celkom, úplne: zme. niť niečo od z-u, od z-ov; vypáliť dedinu do z-u, do z-ov; v z-e v skutočnosti, v podstate: V základe v oboch prácach spracováva Štúr tú istú tému. (Mráz); na z-e niečoho podľa niečoho: Slúžny posúdil žalobníkov, čert vie, na akom základe (taj.) ktovie, podľa čoho.
5. dôvod, príčina: Nosil v sebe základ nepokoja. (Kuk.) V duši nenachodil základu, pre ktorý by bol trpel. (Taj.);
základový príd. k 1, 4: z. múr, balvan, z-é murivo, z-á doska; lingv. z-á morféma