základ -u m.
1. obyč. mn. základy spodná, obyč. rozšírená nosná časť stavby (v zemi): betónové z-y, z-y domu, mosta; kopať z-y; vyhorieť do z-ov i pren. úplne
2. spodná vrstva niečoho: pôdny z.
3. hlav., najdôležitejšia časť, podstata, jadro: rodina je z., z-om spoločnosti; jednotný z. diela; mat. z. mocniny, logaritmu číslo, s kt. sa uskutočňujú mat. operácie, báza; lingv. slovný z. nerozkladaná časť slovotvornej štruktúry slova nesúca význam
4. východisko (význ. 2), podklad, základňa: seriózny z. vedomostí, ideový z. diela, z-y maliarstva
□ položiť, dať z., z-y (opere) založiť, začať rozvíjať
● (meniť) od z-u, z-ov úplne, celkom; vziať za z. vyjsť z niečoho (pri úvahách ap.);
na základe predl. s G: odsúdili ho na z. dôkazov; konať na z. skúseností;
základový príd. k 1 – 3: z-é murivo, z-á doska; lingv. z-é slovo od kt. sa tvoria ďalšie
základ -du pl. N -dy m.
na1 predl. I. s A 1. ▶ a) vyjadruje smerovanie deja na určité miesto al. na povrch niečoho: prestrieť obrus na stôl; položiť dary na oltár; porozkladať fotografie na poličku; spadnúť na zem; vyjsť na dvor; vystúpiť na vrchol hory; cestovať na Liptov, na Oravu; Po vojne sme sa presťahovali na Slovensko. Mali sme tu rodinu. [J. Heriban] b) vyjadruje zmenu prostredia: vyjsť na slnko, na dážď; ísť na vzduch; dostať sa na svetlo ↗ i fraz. 2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na jar, na jeseň, na Vianoce; hneď, okamžite na to vzápätí, bezprostredne po uskutočnení nejakého deja; prísť k lekárovi na pol deviatu; dostať voľno na tri dni; odložiť niečo na inokedy; stretneme sa až na budúci rok; na chvíľu sa zamyslieť nad niečím; preobjednať sa na iný termín 3. ▶ vyjadruje spôsob realizácie určitého deja: zamknúť dvere na dva zámky; zaviazať špagát na uzol; jazdiť na zemný plyn; kúpiť si auto na pôžičku, na lízing 4. ▶ vyjadruje mieru vo vzťahu k času a priestoru: na míle vzdialený; zastaviť sa na tri kroky od veliteľa; bude štvrť na jednu; granát vybuchol na dve siahy od nás 5. v spojení až na hovor. ▶ vyjadruje osobu, vec nezapočítanú do nejakej skupiny, množiny; syn. okrem, vyjmúc, s výnimkou: vrátili sa späť, až na jedného; dosiahli dobrý výsledok, až na malé nedostatky; všetky obrazy, až na tento, sa predali 6. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod uskutočnenia, konania nejakého deja: zobudiť sa na zvuk budíka; poslúchnuť až na veľké naliehanie rodičov; prikývnuť na znak súhlasu; zastaviť na červenú; ochorieť na tuberkulózu; zomrieť na podchladenie 7. ▶ vyjadruje cieľ, účel nejakého deja: vec na vyhodenie nepotrebná, zbytočná, obyč. stará vec; látka na záplatu, zaplátanie; odskočiť si na toaletu; predložiť doklady na kontrolu; pripravovať si materiály na prednášku; prísť na pohovor; odcestovať na liečenie; čakať na prípoj 8. ▶ vyjadruje zreteľ: obdobie bohaté na významné udalosti; byť úspešný na trhu; vyzerala na svoj vek dobre 9. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a menách: kandidovať na prezidenta, kandidatúra na prezidenta; klopať na bránu; kričať na deti; myslieť na niekoho; nadávať na dotieravcov; poukázať na následky; pýtať sa niekoho na zdravie; sústrediť sa na hru; alergia na antibiotiká; honba na zlodejov; byť hrdý na svoj pôvod; byť háklivý na hrubé reči 10. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje prechádzanie deja z predmetu na predmet: prehadzovať sa v posteli z boka na bok; preskakovať zo strechy na strechu; prehadzovať bremeno z pleca na plece 11. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje kumuláciu určitého deja: kopiť dlžobu na dlžobu; plátať záplatu na záplatu II. s L 1. ▶ vyjadruje miesto deja, obyč. otvorené priestranstvo al. povrch predmetu: bývať na okraji mesta; ocitnúť sa na výpadovke; tráviť prázdniny na Orave; nachádzať sa na námestí; agentúra sídli na najvyššom poschodí; na hladine jazierka kvitli lekná 2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na svitaní začalo pršať; na sklonku leta prišli noví nájomníci; na prelome týždňa sa má otepliť; hneď na začiatku výpravy dostal horúčku; na konci tisícročia sa konali veľké oslavy 3. ▶ vyjadruje stav existencie al. rozvoja niečoho: byť na úrovni päťročného dieťaťa; nechať niekoho na pokoji; byť na nízkom stupni vývoja; epidémia eboly je na ústupe 4. ▶ vyjadruje cieľ, účel deja: bodovať na prostných; byť na prázdninách, na školení, na liečení 5. ▶ vyjadruje prostriedok činnosti: hrať šach na počítači; pliesť sveter na tenkých ihliciach; pískať na píšťalke; rozvážať noviny na bicykli; zarábať na hlúposti iných; byť držaný na liekoch 6. ▶ vyjadruje zreteľ: ublížiť niekomu na zdraví; získať na vážnosti 7. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a podstatných menách: lipnúť na majetku; robiť pokusy na zvieratách; vyvŕšiť sa na niekom; zúčastniť sa na otvorení výstavy; podiel na výsledkoch práce; to záleží na nás 8. ako súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ opakovaním podstatného mena pred i za predložkou vyjadruje hromadenie vecí rovnakého druhu: celý diktát bol chyba na chybe; biedny odev, záplata na záplate ◘ fraz. na blind bez prípravy, bez zabezpečenia istoty, nepoznajúc dostatočne situáciu a nevediac, čo príde, naslepo: len tak na blind niekam cestovať; ísť na blind do zahraničia za prácou; z času na čas občas ▷ na báze ↗ báza; na konto ↗ konto; na poli ↗ pole; na rozdiel od ↗ rozdiel; na skok ↗ skok; na účet ↗ účet; na ujmu ↗ ujma; na úkor ↗ úkor; na vrub ↗ vrub; na základe ↗ základ
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunky • stred • centrum: stred, centrum mesta • vnútro: vnútro domu • bot. stržeň (jadro rastlinnej osi)
2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstva • základ: základy odporu • podstata: podstata prednášky • kniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnosti • kniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupok • kniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)
3. p. zrno 1, semeno 1
mocnenec mat. číslo, ktoré sa umocňuje • základ
podstata základná, hlavná zložka niečoho • jadro • základ: dotknúť sa podstaty, jadra, základu problému • ťažisko: ťažisko otázky • os: osou románu je hľadanie pravdy • založenie (základná vlastnosť, obyč. povahová): svojím založením je optimista • základňa: myšlienková základňa teórie • kniž.: báza • fundament: tvoriť bázu, fundament niečoho • kniž. substancia: hmotná substancia • kniž. kvintesencia: kvintesencia životnej múdrosti • kniž. meritum: povedať niečo k meritu veci • stredobod (najdôležitejšia časť niečoho): stredobod činnosti
p. aj základ
spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mne • kniž.: prebývať • dlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokoj • kniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť
2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťati • hľadieť • pozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy
3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základ • mať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplíne • byť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo? • kniž. tkvieť • väzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k veci • kniž.: koreniť • mať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodine • pochádzať • pochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku tolerancie • zastaráv.: pozostávať • záležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety
východisko súbor zásad, z ktorých sa vychádza: myšlienkové východisko, východisko poznania • platforma: zotrvávať na pôvodnej platforme • podklad: historický podklad deja • základ • základňa: myšlienkový základ, myšlienková základňa teórie • kniž.: fundament • báza
vyplývať vznikať, vyvíjať sa ako následok, dôsledok niečoho, mať pôvod v niečom • vychádzať • vychodiť • kniž. plynúť: chyby vyplývajú, vychádzajú, vychodia z nepresnosti; z príbehu vyplýva, plynie poučenie • kniž. kynúť (vyplývať z niečoho obyč. ako zisk, ako niečo pozitívne): z dedičstva mi kynú peniaze • kniž. rezultovať: z jeho povahy rezultovala istá opatrnosť • kniž. nasledovať: z uvedeného nasleduje, vyplýva že… • zakladať sa • mať základ • byť založený (mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom): výsledok sa zakladá na nesprávnom východisku, vyplýva z nesprávneho východiska
zakladať sa mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom • mať základ • byť založený: tvoje tvrdenie sa nezakladá, nie je založené na pravde; táto chyba má základ v nesprávnom východisku • vyplývať • vychádzať • vychodiť: ich pýcha vyplýva, vychádza, vychodí z majetku • hovor. bazírovať (na niečom) • opierať sa (o niečo): jeho štýl bazíruje na ľudovej reči, opiera sa o ľudovú reč
základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základy • zastaráv. fundament: fundamenty mosta • hovor. grunt: z domu ostal iba grunt
2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnosti • podstata: dotknúť sa podstaty problému • jadro: jadro prednášky • duša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodiny • odb. substrát: jazykový substrát • odb. koreň: koreň rovnice
3. to, z čoho sa vychádza: základy poznania • východisko: nájsť spoľahlivé východisko • podklad: historický podklad deja • základňa: vzťahy na demokratickej základni • zdroj • prameň • žriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučenia • platforma: spoločná politická platforma • kniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého diela • kniž. postať: duchovná postať národa • kniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovín • kniž. fundament • kniž.: podhubie • podložie: podhubie zla • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti
základ, -u m.
1. vrstva hmoty, na ktorú sa niečo kladie, navrstvuje: pôdny z.; stroj. z. stroja spodok, spodná časť, podstavec;
2. obyč. v mn. č. základy do zeme vpravená spodná časť, spodok nejakej stavby: z-y domu, maštale, vymeriavať, kopať, vykopať z-y, betónovať z-y; pren. klásť z-y nového socialistického poriadku vytvárať predpoklady pre jeho upevnenie; Mária Terézia položila základy trom novým stoliciam (Vaj.) založila ich. Na širokých základoch staval Bauer pílu (Vaj.) veľkoryso.
3. podkladová (farebná) plocha, na ktorú sa maľuje al. na ktorej sa vytvára vzorka; podklad: červený, zlatý z.; iniciálky nakreslené na belasom z-e; pestrá vzorka na bielom (čiernom) z-e; Z tmavého základu vyrastajú pestré kvety. (Taj.)
4. podstata, východisko niečoho: objasniť niekomu z-y niečoho (napr. šachovej hry, plávania ap.); Nedal jej slovka, ktoré by bolo položilo základ nádeje. (Hor.) Na akom základe tvoril Kukučín svoje dielo, (Piš.); práv. daňový, vymeriavací z. suma, z ktorej vyrubuje daň; lingv. odvodzovací z. časť slova bez odvodzovacej prípony; mat. z. mocniny číslo, ktoré sa umocňuje
● od z-u, od z-ov, do z-u, do z-ov celkom, úplne: zme. niť niečo od z-u, od z-ov; vypáliť dedinu do z-u, do z-ov; v z-e v skutočnosti, v podstate: V základe v oboch prácach spracováva Štúr tú istú tému. (Mráz); na z-e niečoho podľa niečoho: Slúžny posúdil žalobníkov, čert vie, na akom základe (taj.) ktovie, podľa čoho.
5. dôvod, príčina: Nosil v sebe základ nepokoja. (Kuk.) V duši nenachodil základu, pre ktorý by bol trpel. (Taj.);
základový príd. k 1, 4: z. múr, balvan, z-é murivo, z-á doska; lingv. z-á morféma
základ m 1. najspodnejšia časť stavby (uložená v zemi), fundament: basis: základ, podpora, na kteruž se slupowé aneb obrazowé stawěgj (WU 1750); solum: zem, dno y každy základ, na kterém ňečo stogj; fundamen: základ, grúnt; fundator: zakladatel, ňegaky základ zakladač (KS 1763); x. pren náb tys (Ježiš) priklad mug, poklad, pewnj hrad y zaklad (PoP 1723-24); slyss, synu múg, slowa ust mych a do srdca twého, gako základ gich založ (KB 1757) L. založiť základy položiť základný kameň: jacere fundamenta: základj založitj (KS 1763); potĺcť, vyvrátiť z-y rozrušiť, zničiť, rozvrátiť: ten, kteryzto buduci celeho sweta prissný sudce potlučge zaklady aneb grunty zeme (MS 1758); convellere fundamenta: vyvrátiti základy (KS 1763); rozválať od z-u celkom zničiť: prorure urbem a fundamentis: rozwalati mesto od základu (KS 1763) 2. práv vec al. majetok, kt. sa majiteľovi vráti po splnení istých podmienok al. kt. dostal niekto od vrchnosti do používania za isté služby na istý čas, léno: tehdi gsem swu wieru a swu czest prepadl a rukoymye mogy dole psanye zaklad, totizto desseth tisicz zlatich (KREMNICA 1449); pakli by ti zaklady horssy byli nez ty penize, ocz gest obzalowan; ktery czlowiek zadal by ktere zaklady anebo erb zasse wratiti; a sediela by na geho wlastnem aneb na geho zakladych (ŽK 1473); neyprve v zakladie jsu u knehnie Dorothy a u jejy dieti synowe Konczeka Ssymuna ze vssemi svymi uzytky (s. l. 1541 E); hypotheca: záloh, zástawek, základ; hypothecarius creditor: kdo do zálohu nebo základu penjze dawá, possťáwá; pignus: záloh, základ (KS 1763) L. dať dušu v z. náb stratiť dušu: rychle na porukownika wpadnite, anyž mu odpusstagte, ktery w zaklad dal dussy swau opowažliwě (SK 1697) 3. práv preddavok, záloha; záruka: Opawskeho z viezeny lechcze sem nepuostil, nez jey na dobre rukojemstvi pod velkim zakladem na postaveny jey sem vypuostil (STRÁŽE n. M. 1550 E); arra: záwdawek, božj, penjz, základ; infestator: základnjk, ktery základj wybjrá (KS 1763); (bohatí ľudia) w takich wecech obicegne poručnika aneb porukownika potrebugu, ano krom tocho (!) y zaklad aneb zastawek žadagu (SJ 18. st) L. behanie o z. súťaženie, pretekanie o nej. záloh: currus certamina: behany o zaklad (OP 1685); chovať kone o z. na pretekanie o nej. záloh: gistj messčan nekolik koni w obecném placi o základ k behu sporadanich chowal (VP 1764) 4. práv obmedzenie disponovať s niečím, obstávka: pakli bude swobodny z tych rzetazy a vygde, tym nebude swobodny, dokadz to neoplati; a ten skutek dokad nedokona, bude wzdy geho zaklad (ŽK 1473) 5. podstata, východisko niečoho, najpodstatnejšia časť niečoho: tys základ nás wssech spaseňý a mzda drahá wykúpeňý (CC 1655); Pana Gežjsse Krista zmrtwjchwstany gest obraz a zaklad nasseho duchownjho wskrjssenj (WO 1670); nugatorius sermo, nugatoria accusatio: beze wsseckého základu žaloba (KS 1763); nynj skrze pričiňenj Ducha s. wykresan gest onen kamen nárožný, grunt a základ cyrkwy swateg (SlK 1766-80) L. zo z-u srdca z jeho hĺbky: z zakladu srdce mého wzdáwám dekowánj (Pie 18. st) 6. príčina, dôvod: cardo causa litis: swadi zaklad (KS 1763)