záhuba -y -hub ž. koniec jestvovania, zahubenie, skaza: z. lode; rútiť sa do z-y, vohnať ľudí do z-y, varovať ľudstvo pred z-ou
záhuba -by záhub ž.
pád 1. strata moci, vplyvu, významu, postavenia • zánik: pád, zánik komunizmu • rozpad • rozklad: rozpad, rozklad štátu • záhuba • kniž. zhuba: varovať ľudstvo pred záhubou • skaza: skaza mesta • úpadok (strata priaznivého stavu): mravný úpadok spoločnosti • hovor. krach: politický krach
p. aj zánik, skaza
2. p. prípad 1
rozklad 1. rozloženie, rozkladanie niečoho na časti: rozklad akordu na tóny • dekompozícia: dekompozícia románovej formy
2. premena spôsobená obyč. hnitím • rozpad: mäso podlieha rozkladu, rozpadu • skaza: chrániť potraviny proti skaze • hniloba (hnitie a jeho výsledok): hniloba ovocia
3. postupná strata priaznivého stavu • rozpad: rozklad, rozpad rodiny, armády • rozvrat: rozvrat hospodárstva • pád • zánik: pád, zánik komunizmu • záhuba • kniž. zhuba: záhuba ľudstva • úpadok: mravný úpadok spoločnosti • deštrukcia: deštrukcia osobnosti • demoralizácia (morálny rozklad): demoralizácia mládeže • kniž. dezintegrácia: dezintegrácia kultúry • skaza: skaza mesta • hovor. krach: politický krach
skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • zmar • koniec • zánik (koniec jestvovania): zánik rodu • pád: pád absolutizmu • pohroma: odvrátiť pohromu • rozklad • rozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodiny • rozpad: rozpad štátu • kniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšť • zastar. spusta (Vajanský)
záhuba p. skaza, zánik, pád 1
zánik skončenie jestvovania (op. vznik): zachrániť niečo pred zánikom; všetko živé je určené na zánik • rozpad • rozklad: rozpad, rozklad Rímskej ríše • záhuba: záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • skaza: skaza sveta • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zmar (Žáry) • poet. smrť: národná smrť
p. aj smrť 1, pád 1
záhuba, y-, -hub ž. zničenie, zánik, skaza, katastrofa, pohroma: rútiť sa, hnať sa, vrhať sa, letieť do z-y; hrozí mu z.; priviesť rodinu do z-y, na kraj, na okraj z-y, blížiť sa k z-e; vojna vedie národy k záhube, dohnať dakoho do z-y, byť z-ou dačoho, dakoho; oslobodiť dakoho od z-y, odvrátiť z-u od dakoho
záhuba ž 1. zničenie, skaza, zánik, katastrofa, pohroma: a diabel skrze tu nedbanliwost weliku zahubu silý se činiti lidskemu pokolenij (BK 1581); y pro nachilnost techda vherskych panow k sobe y pro welike nebespečenstwj a zahubu, ktera nastawala giž Rakussanom a ginym kraginam skrze palenj a rabbowanj tatarske a hayduske, prywetiwe se k panom legatom vherskym vkazal (RUŽOMBEROK 1605); drozd (:kwičala:) sam sobe, že kaka, zahubu, prawi se (prináša) (KoA 17. st); augspurgskeho wiznáňy Apologia prednássa o zahube mnychuw proroctwy 18. st L. prirodzená z. náb zdedená po páde Adama a Evy: takoveto zle svedomi po pade z prirodzeneg zahuby gest ve vszech lidech spicy (SS 18. st) F. na z-u prísť, priviesť na psí tridsiatok: artes omnes concidunt: na zahubu, zkázu prigjti, na mizinu prigjti; Hannibal Italiam foede destruxit: Hannibal Wlasku zem skazyl, na zahubu, na skázu priwedl (WU 1750); z-u strojiť komu pripravovať jeho zánik: ille multis exitio fuit: záhubu někomu strogiti (WU 1750); byť do z-y zamotaný o nedobrovoľnej účasti na sebazničení, na svojom úpadku: ale krestian proti krestianowy boguge, pály, morduge, takže y newinny, ktery pokogne žjwu bili, do zahuby zamotanj, s statkuw swich častokrate y ze žjwota pozbaweny biwagj (SK 1697) 2. práv strata, škoda (obyč. finančná): ktery muz gednomu poziczi aneb zalozi, to gma zase wratiti aneb zaplatiti bez zahuby wedle swe moczy (ŽK 1473); pernicies: zahuba, strata, sskoda (KS 1763); rozwažugice nass mizerny staw, zahubu a sskodu, kteru citime (RUŽOMBEROK 1773)