záhradník -a mn. -ci m. odborník v pestovaní kvetov, zeleniny a iných okrasných a úžitkových rastlín: učiť sa za z-a
● expr. urobiť → capa z-om;
záhradníčka -y -čok ž.;
záhradnícky príd.: z-a škola, z-e nástroje, z-e lyko;
záhradníctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. záhradnícky odbor: pracujúci v z-e
2. závod zaoberajúci sa záhradníckou činnosťou: družstevné, komunálne z.; pareniskové z.
záhradníctvo -va -tiev s.
záhradníctvo, -a, -tiev str.
1. (len j. č.) pestovanie, obrábanie rastlín v záhradkách, na upravených pôdach na rozmnožovanie, šľachtenie, predaj ap.: zaoberať sa z-om; pareniskové z.;
2. podnik majúci na starosti pestovanie rastlín špeciálnym spôsobom, na rozmnožovanie, šľachtenie, na získavanie sadeníc ap.: pracovať v z-e; bratislavské z.
záhradníctvo [-o, -í] s 1. pestovanie, obrábanie pôdy a ochrana rastlín na upravených pôdach, v záhradách: však ktery muže držeti čtyri voly na zahradnictvi, muže s dvoma i pánu poslužiti v čas pilny (STARHRAD 1652 CM); horticultura: zahradnictwi, -stwo (KS 1763) 2. umenie ozdobovania, skrášľovania záhrad: topiaria: umeni zahradi ozdobowati, zahradnjctwj (KS 1763)