záchranca -u mn. -ovia m. kto niekoho, niečo zachránil, zachraňuje: z. topiaceho, z. života;
záchrankyňa -e -kýň ž.
záchranca -cu pl. N -covia m.
záchranca kto niekoho, niečo zachránil, zachraňuje: záchranca života, národa • osloboditeľ • vysloboditeľ (kto niekoho oslobodil, vyslobodil): osloboditeľ, vysloboditeľ národov • kniž.: vykupiteľ • spasiteľ: si mojím vykupiteľom; stal sa spasiteľom chudobných • záchranár (odborník na zachraňovanie): záchranári v bani
záchranca, -u, mn. č. -ovia/-ci m. kto niekoho al. niečo zachraňuje al. zachránil v nebezpečenstve života al. v ťažkom položení. Pribehúvajú prví a najrýchlejší záchranci. (Švant.) Záchrancovia svojho miláčka sľúbuje odmenu. (Vans.) Ďakoval svojmu záchrancovi. (Rys.); z. života; šport. skupina z-ov záchranná čata príslušníkov horskej služby
záchranca m ochranca, obranca: zdáss se my, že aneb rozumu nemáss, aneb zaochranczem (!) gsy nesslechetnych lidy (PeP 1770)