záškodník -a mn. -ci m. kto robí rozvratnú, škodlivú činnosť, rozvratník, diverzant: banda z-ov; odsúdiť z-a;
záškodníčka -y -čok ž.;
záškodnícky príd. i prísl.: z-a činnosť; z. konať;
záškodníctvo -a s.
záškodník -ka pl. N -íci G -kov m.
rozvratník kto ničí celistvosť, jednotu, súdržnosť niečoho • rozvracač • rozvracateľ: rozvratník, rozvracač, rozvracateľ v armáde • podvratník (kto robí podvratnú činnosť): zákerní podvratníci • rozbíjač (kto niečo rozbíja): rozbíjači jednoty hnutia • diverzant: odhaliť diverzantov • záškodník • škodca: banda záškodníkov, škodcov • sabotér • sabotážnik • podrývateľ • expr. podrývač • dezorganizátor (kto rozrušuje organizáciu, poriadok) • rozkolník (kto spôsobuje rozkol) • expr. kazisvet
p. aj burič
škodca 1. človek, ktorý niečo poškodzuje: škodca rodiny, štátu • záškodník • rozvratník • rozvracateľ • rozvracač (kto robí rozvratnú činnosť): záškodník, rozvratník, rozvracateľ, rozvracač v armáde • podvratník: zákerní podvratníci • sabotér • sabotážnik (kto zámerne niečo rozrušuje): sabotéri, sabotážnici hospodárskej reformy • diverzant (kto robí záškodnícku činnosť): odhaliť diverzantov • podrývateľ • expr. podrývač (kto niečo oslabuje, podrýva): podrývateľ dôvery • ničiteľ: ničiteľ prírody • poškodzovateľ: poškodzovateľ štátnych záujmov • zhubca: zhubca ríše • expr. humpľoš • zried.: kaziteľ • kynožiteľ (Kukučín) • kynožník (Zguriška) • kniž. hubiteľ • expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • pren. expr. vrah
2. p. škodník
záškodník p. škodca 1, rozvratník
záškodník, -a, mn. č. -ci m.
1. polit. kto robí rozvratnú, diverznú činnosť, rozvratník, diverzant: banka rozkrádačov a z-ov; sabotéri a z-ci;
2. kniž. trochu zastar. nepriateľ, škodca: z. detskej voľnosti (Fr. Kráľ) (človek), ktorý tvojho najväčšieho záškodníka ubil (Jégé);
záškodníčka, -y, -čok, zastar. i záškodnica, -e, -níc ž.;
záškodnícky príd. i prísl.
1. rozvratnícky: z-e bandy, z-a organizácia, z-a práca, činnosť, z-e akcie;
2. zried. zlomyseľný; zlomyseľne: Uznojení čašníci prosili záškodnícky nebesá o lejak. (Letz);
záškodníctvo, -a str. záškodnícka činnosť, rozvratníctvo, diverzantstvo
záškodník m kto robí škodu, škodca, rozvratník: polkoráb Ferenc s turbaky, též se všemi záškodníky (MURÁŇ 1546 E); obawal sem se na czestach, aby mne zly zasskodnyczj neposbygalj (BOŠANY 1605); zasskodnyka nigakim spusobem nebude met moc pan geho zastat (T. DVORY 1777); -ca ž: destructrix: zásskodnice (PD 18. st)