záškodník -a mn. -ci m. kto robí rozvratnú, škodlivú činnosť, rozvratník, diverzant: banda z-ov; odsúdiť z-a;
záškodníčka -y -čok ž.;
záškodnícky príd. i prísl.: z-a činnosť; z. konať;
záškodníctvo -a s.
záškodníctvo -va s.
sabotáž zámerné rušenie výroby, dopravy, zásobovania obyvateľstva a inej hospodárskej činnosti, prípadne inej spoločensky dôležitej činnosti • diverzia: hospodárska sabotáž, diverzia • rozvracačstvo • rozvratníctvo • záškodníctvo: obviniť niekoho z rozvracačstva, zo záškodníctva • podvratníctvo • podrývačstvo • škodcovstvo
škodcovstvo činnosť zameraná na poškodzovanie niečoho • záškodníctvo • rozvratníctvo • rozvracačstvo • podvratníctvo • diverzia (záškodnícka činnosť): rozbiť diverziu • sabotáž (zámerné rozrušovanie niečoho): hospodárska sabotáž • expr. podrývačstvo
záškodníctvo p. škodcovstvo, sabotáž
záškodník, -a, mn. č. -ci m.
1. polit. kto robí rozvratnú, diverznú činnosť, rozvratník, diverzant: banka rozkrádačov a z-ov; sabotéri a z-ci;
2. kniž. trochu zastar. nepriateľ, škodca: z. detskej voľnosti (Fr. Kráľ) (človek), ktorý tvojho najväčšieho záškodníka ubil (Jégé);
záškodníčka, -y, -čok, zastar. i záškodnica, -e, -níc ž.;
záškodnícky príd. i prísl.
1. rozvratnícky: z-e bandy, z-a organizácia, z-a práca, činnosť, z-e akcie;
2. zried. zlomyseľný; zlomyseľne: Uznojení čašníci prosili záškodnícky nebesá o lejak. (Letz);
záškodníctvo, -a str. záškodnícka činnosť, rozvratníctvo, diverzantstvo