vzruch -u m.
1. vzrušenie: povedať niečo bez v-u
2. rozruch, znepokojenie: v sále nastal v. šum
vzruch -chu pl. N -chy m.
rozruch všeobecné rozrušenie, znepokojenie: spôsobiť, vzbudiť niečím rozruch • vzruch: v sále nastal vzruch • vzrušenie (stav nepokoja, obyč. vnútorného): od rozrušenia nevedel zaspať • poplach (náhly rozruch): na ulici vznikol poplach • panika (rozruch spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • senzácia (veľký rozruch verejnosti): vyjdenie knihy vyvolalo senzáciu • vrenie (všeobecný nepokoj): vrenie medzi mládežou • podráždenie • pobúrenie: spôsobiť podráždenie, pobúrenie verejnosti • expr. šum: narobiť veľa šumu • hovor. expr. haló (hlboký rozruch): robiť s niečím veľké haló
p. aj zmätok 2
vzruch 1. p. vzrušenie 1 2. p. rozruch
vzrušenie 1. stav vnútorného nepokoja: od vzrušenia nevedel zaspať • vzruch: povedať niečo bez vzruchu • emócia • cit (prežívanie intenzívneho psychického vzťahu k niekomu, niečomu): podľahnúť silným emóciám, citom • dojatie (silný kladný citový vzťah): rozplakal sa od dojatia • exaltácia (veľké vzrušenie) • extáza (mimoriadne vzrušenie): náboženská extáza • vytrženie: dostať sa do vytrženia • kniž. pohnutie: slziť od pohnutia • kniž. hnutie: hnutie mysle • poet. poryv (Sládkovič)
2. p. rozruch 3. p. nervozita
vzruch, -u m.
1. citové pohnutie, podráždenie, znepokojenie, rozrušenie, vzrušenie: Jeho postavou zalomcoval vzruch. (Fig.) Autor vie vyvolať silné emocionálne vzruchy. (Mor.) Bez vzruchu pozoroval jej profil. (Jil.) V Pešti (sú) kiná, divadlá, spolky, vzruchy (Rys.) dojmy;
psych. vlna šíriaca sa po nervových vláknach a umožňujúca šírenie impulzov;
2. (bez mn. č.) pohyb, ruch: Koľko tu pohybu, vzruchu, diania. (Fr. Kráľ) vzruchový príd. k 1: psych. v. proces, v-á teória