Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

vzrásť -rastie -rastú -sť/-i! dok.

1. získať najmä na kvantite, zväčšiť sa, vzmôcť sa: počet členov v-l dvojnásobne, mesto v-lo na veľkomesto

2. získať na intenzite, význame, zväčšiť sa: záujem o kultúru v-l;

nedok. vzrastať


vzrast -u m.

1. celková podoba vzhľadom na rozmery: mládenec vysokého v-u, stromy v-om podobné

2. narastanie, rozvoj, rast: v. počtu obyvateľstva, životnej úrovne;

vzrastový príd.: v-é podmienky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vzrásť ‑rastie ‑rastú ‑rasť/‑i! ‑rástol dok.
vzrast ‑u m.; vzrastový

vzrast -tu m.


vzrásť vzrastie vzrastú vzrasti/vzrasť! vzrástol vzrástla vzrastúc vzrastený vzrastenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

postava 1. podoba ľudského tela so zreteľom na rozmery • figúra: mať štíhlu postavu, figúrurastvzrast: rastom malý človek, mládenec vysokého vzrastu

2. p. človek 1 3. p. osobnosť 1, zjav 3


rast 1. narastanie, pribúdanie, zväčšovanie intenzity, rozmerov, množstva, významu a pod. (op. pokles) • vzrast: rast, vzrast počtu obyvateľov; vzrast cien, úmrtnostipubl. nárast (niečo, čo narástlo za istý čas): nárast nezamestnanostivzostup (op. zostup): vzostup kultúrnej úrovnerozvoj: duchovný rozvoj človekarozmach (prudký rozvoj): rozmach obchodu, podnikaniarozkvet: rozkvet vzdelanostikniž. rozvinprogresivitaprogresívnosťodb. progresia: progresivita, progresívnosť miezd; progresia choroby

2. p. postava 1


rozrásť sa 1. rastom sa zväčšiť (obyč. do šírky) • rozšíriť savyrásťnarásť: korene sa rozrástli; všade vyrástla, narástla, rozšírila sa burinarozbujnieť sarozplieniť sazbujnieť (veľmi rýchlo sa rozrásť): ostrica sa rozbujnela, rozplienila; porast zbujnelrozvetviť sarozkošatiť sarozkonáriť sa (o strome): lipa sa rozkošatilaporozrastať sa (postupne)

2. nadobudnúť väčší rozsah • vzrásť: mesto sa rozrástlo, vzrástlovzmôcť sazväčšiť sarozšíriť sa: priemysel sa vzmohol; vývoz tovarov sa rozšírilzmohutnieťzosilnieťzmocnieťzosilniť sa (intenzívne sa rozrásť; nadobudnúť väčšiu silu): bolesť zosilnela; paľba zmocnelarozmnožiť sazmnožiť sarozhojniť sarozmôcť sa (rozrásť sa počtom): knižnice, kluby sa rozhojnilirozvetviť sarozkošatiť sakniž. rozkonáriť sa (zároveň sa rozrôzniť): literatúra sa rozvetvilarozplieniť sarozbujnieť sazbujnieť (o niečom negatívnom): prázdne frázy sa rozplienili; korupcia zbujnelaznásobiť sa (mnohonásobne sa rozrásť): výroba sa znásobilarozkysnúť sanakysnúť (rozrásť sa kysnutím): cesto sa rozkyslozried. rozrásť (F. Hečko)porozrastať sapovzrastať (postupne)


rozvoj postupný rast, rozširovanie, zosilňovanie, zdokonaľovanie niečoho, dospievanie do vyššieho štádia: rozvoj poľnohospodárstva, stavebníctva; rozvoj umenia, kultúry; zaistiť podmienky rozvojarozmachrozkvet (prudký rozvoj): rozmach súkromného podnikania; hospodársky rozkvet štátuprosperita (hospodársky rozvoj): prosperita závoduvzostup (zvýšenie hodnoty, množstva; op. zostup): vzostup kultúrnej úrovnevzrast (narastanie niečoho): vzrast životnej úrovnekniž. vzmach: vzmach priemyslukniž.: rozletrozpätievzlet (o duševnej potencii človeka): rozlet myšlienok o voľnosti; rozpätie tvorivých síl; básnický vzletpoet. rozpuk (plný rozvoj): rozpuk jaripoet. rozvin (Kukučín)zastar. rozvitok: žena v rozvitku (J. Horák)


vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničohonastaťzavládnuť: nastala panikakniž.: zrodiť savzrásťvzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hlávpôjsť: všetko nešťastie pošlo z tohoutvoriť savytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhyurobiť saspraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenecvyvinúť savystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystanepren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitnevziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo?začať sastrhnúť savypuknúťkniž.: rozpútať saprepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklozdvihnúť sazodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporuexpr.: vyliahnuť sazliahnuť sauliahnuť sahovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmyslykniž.: skrsnúťvzísťkniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzídeprebudiť savzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport


vzrast 1. p. postava 1 2. p. rast 1, rozvoj


vzrásť 1. získať na kvantite, rozsahu, objeme (op. zmenšiť sa) • rozrásť sazväčšiť sa: mesto za posledné desaťročie veľmi vzrástlo, rozrástlo sa, zväčšilo sarozhojniť sarozmnožiť sazmnožiť sarozmôcť sa: počet rozvodov sa rozhojnil, rozmnožil; rozmohli sa prípady tuberkulózyrozšíriť sa (zväčšiť svoj počet): infekcia sa rýchlo rozšírilaexpr. rozprasiť sa (o dačom nežiaducom) • zvýšiť sanarásť: počet obyvateľov krajiny sa zvýšil, narástol o 10 percentzveľadiť sa (stať sa početnejším, väčším): stádo oviec sa zveľadiloznásobiť sazmnohonásobiť sa (veľa ráz sa stať väčším): množstvo vody v koryte sa znásobilo, zmnohonásobiloprisporiť sapribudnúť: roboty sa prisporilo, roboty pribudlo

2. získať na intenzite, význame (op. zmenšiť sa) • zväčšiť sazvýšiť sa: jas hviezdy vzrástol, zväčšil sa, zvýšil sa; spokojnosť ľudí vzrástla, zvýšila sanarásť: záujem o privatizáciu narástolzosilnieťzosilniť sa: vietor popoludní zosilnie, zosilní sazmocnieťzmohutnieť: túžba po bohatstve zmocnela, zmohutnelaumocniť sa: cit sa ešte umocnilzmôcť savzmôcť sa: v kolektíve sa (v)zmohla podozrievavosťzintenzívnieťzintenzívniť sa: hnev na neposlušníka zintenzívnelvystupňovať sa (stupňovaním vzrásť): úsilie sa vystupňovalorozvinúť sarozkvitnúť: turistický ruch sa čoskoro rozvinie, rozkvitne


zdvihnúť sa 1. dostať sa do vyššej polohy, do výšky (op. klesnúť) • zodvihnúť sadvihnúť sa: hmla sa (z)dvihla, zodvihla až napoludniestúpnuťvystúpiťvzduť sa: hladina vody do rána stúpla, vystúpilavstaťvztýčiť sa (zdvihnúť sa z ležiacej al. sediacej polohy): vstať z postelevyvýšiť sa: ruky sa vyvýšilihovor. expr. zrepetiť sa (s námahou, ťažko): zrepetil sa zo zemepodvihnúť sa (trocha sa zdvihnúť)

2. zväčšiť sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod. (op. klesnúť) • zodvihnúť sadvihnúť sazvýšiť sa: ceny paliva sa (z)dvihli, zvýšili; od zlosti sa mu zodvihol tlakvzrásťnarásť: sebavedomie deťom vzrástlo, narástlopovzniesť sazlepšiť sapozdvihnúť sazried. podvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): úroveň vyučovania sa povzniesla, zlepšila, pozdvihla

3. p. vzniknúť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vzrast, -u m.

1. charakter, ráz, podoba so zreteľom na rozmery, rast: višne kríčkovitého vzrastu; Jedla so svojím vzrastom podobá smreku. — Obzeral si jedličí vzrast Jána. (Tim.); človek chatrného vzrastu (Ondr.); Je to človiečik vzrastom nevysoký. (Jes-á)

2. pribúdanie čo do množstva, kvality; mohutnenie, rozvoj, rast: v. životnej úrovne, v. blahobytu, v. výroby, v. produktivity práce, v. revolučného hnutia, v. vzdelanosti; v. obyvateľstva;

3. rast, vyrastanie: v. obilia, repy; Zemiaky sa vo vzraste zastavia. (Heč.);

vzrastový príd. týkajúci sa vzrastu: v-á doba, v-é podmienky, v-á intenzita; biol. v-é látky stimulátory rastu


vzrásť, vzrastie, vzrastú, vzrástol dok.

1. (na čo i bezpredm.) získať na veľkosti, na počte, vzmôcť sa, zväčšiť sa: počet JRD vzrástol; Ty, mesto, si na metropolu vzrástlo. (Len.) Píla bola už vzrástla na osadu. (Vans.)

2. získať na intenzite al. na význame; vztýčiť sa, zmohutnieť, vzmôcť sa: Svetlo pomaly vzrástlo. (Jégé) Záujem o výcvik vzrástol. (Sev.)

3. trochu zastar. vyrásť, narásť, odrásť, dospieť: Postaví si chyžu, keď mu dvaja chlapci vzrastú. (Tim.) Kto vzrástol na hore, tomu vrch neškodí. (Hora);

nedok. vzrastať, -á, -ajú

vzrastok p. vzrast


vzrásť [(v)z-; -rá-, -ró-, -rô-], vzrastnúť [(v)z-; -ro-] dk
1. na čo i bezpredm získať na veľkosti, na počte, vzmôcť sa, zväčšiť sa: chodywal sem na poratku do tych zahrad trencžanskich, ktere boly pod zamkom, tu, kde wcžyle sygot zrostla (TRENČÍN 1613); zróstne na domoch geych trny a kopriwi; koža, na kterég wred zróstel (KB 1756); ( 1757); luky z owcami pokossarug a na gar seno mrwu posipag, husta a krasna trawa ti zrostne (PR 18. st)
2. získať na intenzite al. na význame, zvýšiť sa, zmohutnieť: causa gest y gine detne zle reczy, ktere by by zrastly mezi nimy, gsou vlozene (P. ĽUPČA 1584); s(vätého) Calixta papeže decretu mnohem wetssj zle, gako dobre w cirkwy zrostlo (WO 1670); mučedlnikúw tyela y w hrobe nasledowala hodnost, která swym časem tak zrástla, že y na znesseni chrám wykročila (PeP 1771); nessťesťi bilo wzrostlo, až se sam tomu ďiwiťi musjm (PT 1796); kdiš o polednu horučost zrostňe, owce do haga a twoňe zažen (PR 18. st)
3. vyrásť, narásť, odrásť: muz, kteryz dieti gma, kterez gesstie nezrostly (ŽK 1473); sem se tam zrodel, Petroweg Lyhottie, y zrostel (s. l. 1597); Andreg Gorel ma pri sobe si penize drzetj dotud, dokudz by sjrota zruostla (ŽILINA 1622); kdi pak zrostlo (dieťa) mezi namy, teda stupilo do manzelstwj (KRUPINA 1643); Pane Bože, prosime tebe, račyže dat tomuto ditatku w krestianskeg spasitedlneg ewangelickeg wire zruost a terwat (AgS 1708); zatim tato sirota zruostla (TURANY 1718); Ruman Mateg užiwal takowu tretu častku dotat, dokut szyroti a napadniczi teg častki nezrostu natolko, abi mohli hospodarit (M. KAMEŇ 1729);
x. pren hrozne z celibatu owotce zrostlo (WO 1670) o škodlivosti celibátu; vzrastať [-ra-, -ro-] ndk k 1: gsem gak mesyc, ktery roste, zrosta a w každeg čztwrty meny se dočista (Tr 1728); sororio: kdiž ďewčat prssa zrostagú (KS 1763); debnari nadale takowe obruče robga, co ku sskode a ubljženj celemu mestu služj, nebo wirubagjc mladu trsstinu na obruče pre obecnu potrebu, zrostati nemuže (PONIKY 1793); k 2: gvbnel ge syla, ale syla Bozj, skrz tv zrosteg, sjnv, we weku y w zbozj (LK 1690); mezy tjm wssak ze dne na den gak giné vměnj, tak y wčelárské wzrostá (GO 1792); k 3: když swatý Kazymjr wjceg zrostal a wětssý prospěch by činil w dokonalosti dobrých skutkůw kresťanských (WP 1768); vzrastúvať [zro-] frekv k 1: zrostlyna zemska žilkamy korenuw wlahu wpigjcy, hore zrostuwa (KoB 1666)


vzrast [(v)z-; -ro-, -rú-] m, vzrasť [zro-] ž
1. charakter, ráz, podoba so zreteľom na rozmery, rast: vika neprawe takowu zrost mela, yako bi se hodilo (ILAVA 1632); mrkew, mrkwyce, pastrnak rozdielne g(es)t w korenych, w zrostu, semenu (HL 17. st); zrost twúg pripodobňen gest stromu pálmowému (KB 1757); ectrapelos: oborowy, zrostu neobyčagného (KS 1763); gisty Serone, stredneho zrostu, černowlasy, kone ukradol (Kur 1784-90); Hippias zde prjtomnj bil, gemužto na zrust, šikownost, udatnost w celem wogsku rowneho nebilo (PT 1796); (dietky) potom zrostu dobreho nemagu (MiK 18. st)
2. pribúdanie čo do množstva, kvality, mohutnenie, rozvoj, rast: Slowu twému zrostu w posluchačych daťi (CC 1655); daremne gest wssecko, gestly Buh zrost nedawa (CO 17. st); incrementu(m): zrost, pribywanj (KS 1763); zdalyž y dnesnimu s. Jozefowy bolo dane z narizenj Božýho gmeno to, které wyznamenawa rozhogneni aneb zrost? (SlK 1766-80);
x. pren mame powažjty Christi subjectionem et protectionem, Krista Pana podanost a zrost (CS 18. st) veľkosť
L. v. mesiaca fáza mesiaca v prvej štvrtine, pribúdanie: wssetky zrostlini zahradne, kterich koreňe do kuchine nepotrebugeme, seg aneb sad na zroste mesice a ktorich korene užiwame, na schode sad a seg (PR 18. st)
3. rast, vyrastanie: on (Hospodin) zrost dáwa w horách každé biliňe (CC 1655); myssy layno w octe rozpusstene wzrost wlasom dawa (HL 17. st); na zrust wlasu mast (TT 1745); zbožj zrostu nemá w žjžnjweg roli (PK 1782)
4. dospelosť: pristaupila take y Jurcžowa sestra wlastna, Katrena na mjste sestry sweg Anče y Andreasse bratra, prawyce, zieby geg wycey slussily ty penize ku zachowanj syrotam a ku vžiwanj do zrostu gegych (P. ĽUPČA 1592); pakli by dczerku mogi brater muog chtel do Slezska k sobie wzyti, aby to humnjenczo a zahradu dali dobremu czloweku vzywat do gegi zrostu a czloweczenstwy (ŽILINA 1594); wssecky wecy syrote tohože meho bratra, gestlj by Pan Buoch zrost dati racžil, chczy bez wsseho hadrunku a wady, kdy bude potrebowati, werne nawratiti a oddati (ZVOLEN 1602); sjata, ktere ninegsih čsasu na zemach nasjate sa nachodi, toto seczko poručsam manzelky a ditkam mim od neg prigatim a geste k zrostu swemu neprislim (S. ĽUPČA 1731); zostawagj pod zemu, pokud zrost uplni dostanu a tak, magice gus kridelka, wiletugu a biwagu letagice chrusti (PR 18. st)
5. porast: ex regno vegetabili: z powrchnjho zemského zrostu, aneb králowstwj zrostlin (TT 1745); -ok [-ek] dem k 1: incrementulum: zrostek, maly zrost (KS 1763); weliký nesličný zrostek massa múže vsta mateřnjka rozssjriti (ZK 1778)


vzrostnúť p. vzrásť

vzrast
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) vzrast
G (bez) vzrastu
D (k) vzrastu
A (vidím) vzrast
L (o) vzraste
I (s) vzrastom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) vzrasty
G (bez) vzrastov
D (k) vzrastom
A (vidím) vzrasty
L (o) vzrastoch
I (s) vzrastami
I (s) vzrastmi
ceny a mzdy vzrástli prix et les salaires avaient augmenté
príslušného výrobku pravdepodobne vzrastie du produit concerné augmentera probablement
sa rozjarili, veselosť vzrástla s'animèrent, la gaieté redoubla
stabilný alebo mierne vzrástol stable ou a légèrement augmenté
tiež vzrástli, ale iba ont aussi augmenté, mais seulement
v niektorých krajinách vzrástli a augmenté dans certains pays
vzrástla o 96 % medzi rokom a augmenté de 96 % entre
vzrástol z 372789 ton v roku sont passées de 372789 tonnes en
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu