vzrastok p. vzrast
vzrásť [(v)z-; -rá-, -ró-, -rô-], vzrastnúť [(v)z-; -ro-] dk
1. na čo i bezpredm získať na veľkosti, na počte, vzmôcť sa, zväčšiť sa: chodywal sem na poratku do tych zahrad trencžanskich, ktere boly pod zamkom, tu, kde wcžyle sygot zrostla (TRENČÍN 1613); zróstne na domoch geych trny a kopriwi; koža, na kterég wred zróstel (KB 1756); ( 1757); luky z owcami pokossarug a na gar seno mrwu posipag, husta a krasna trawa ti zrostne (PR 18. st)
2. získať na intenzite al. na význame, zvýšiť sa, zmohutnieť: causa gest y gine detne zle reczy, ktere by by zrastly mezi nimy, gsou vlozene (P. ĽUPČA 1584); s(vätého) Calixta papeže decretu mnohem wetssj zle, gako dobre w cirkwy zrostlo (WO 1670); mučedlnikúw tyela y w hrobe nasledowala hodnost, která swym časem tak zrástla, že y na znesseni chrám wykročila (PeP 1771); nessťesťi bilo wzrostlo, až se sam tomu ďiwiťi musjm (PT 1796); kdiš o polednu horučost zrostňe, owce do haga a twoňe zažen (PR 18. st)
3. vyrásť, narásť, odrásť: muz, kteryz dieti gma, kterez gesstie nezrostly (ŽK 1473); sem se tam zrodel, Petroweg Lyhottie, y zrostel (s. l. 1597); Andreg Gorel ma pri sobe si penize drzetj dotud, dokudz by sjrota zruostla (ŽILINA 1622); kdi pak zrostlo (dieťa) mezi namy, teda stupilo do manzelstwj (KRUPINA 1643); Pane Bože, prosime tebe, račyže dat tomuto ditatku w krestianskeg spasitedlneg ewangelickeg wire zruost a terwat (AgS 1708); zatim tato sirota zruostla (TURANY 1718); Ruman Mateg užiwal takowu tretu častku dotat, dokut szyroti a napadniczi teg častki nezrostu natolko, abi mohli hospodarit (M. KAMEŇ 1729);
x. pren hrozne z celibatu owotce zrostlo (WO 1670) o škodlivosti celibátu; vzrastať [-ra-, -ro-] ndk k 1: gsem gak mesyc, ktery roste, zrosta a w každeg čztwrty meny se dočista (Tr 1728); sororio: kdiž ďewčat prssa zrostagú (KS 1763); debnari nadale takowe obruče robga, co ku sskode a ubljženj celemu mestu služj, nebo wirubagjc mladu trsstinu na obruče pre obecnu potrebu, zrostati nemuže (PONIKY 1793); k 2: gvbnel ge syla, ale syla Bozj, skrz tv zrosteg, sjnv, we weku y w zbozj (LK 1690); mezy tjm wssak ze dne na den gak giné vměnj, tak y wčelárské wzrostá (GO 1792); k 3: když swatý Kazymjr wjceg zrostal a wětssý prospěch by činil w dokonalosti dobrých skutkůw kresťanských (WP 1768); vzrastúvať [zro-] frekv k 1: zrostlyna zemska žilkamy korenuw wlahu wpigjcy, hore zrostuwa (KoB 1666)
vzrast [(v)z-; -ro-, -rú-] m, vzrasť [zro-] ž
1. charakter, ráz, podoba so zreteľom na rozmery, rast: vika neprawe takowu zrost mela, yako bi se hodilo (ILAVA 1632); mrkew, mrkwyce, pastrnak rozdielne g(es)t w korenych, w zrostu, semenu (HL 17. st); zrost twúg pripodobňen gest stromu pálmowému (KB 1757); ectrapelos: oborowy, zrostu neobyčagného (KS 1763); gisty Serone, stredneho zrostu, černowlasy, kone ukradol (Kur 1784-90); Hippias zde prjtomnj bil, gemužto na zrust, šikownost, udatnost w celem wogsku rowneho nebilo (PT 1796); (dietky) potom zrostu dobreho nemagu (MiK 18. st)
2. pribúdanie čo do množstva, kvality, mohutnenie, rozvoj, rast: Slowu twému zrostu w posluchačych daťi (CC 1655); daremne gest wssecko, gestly Buh zrost nedawa (CO 17. st); incrementu(m): zrost, pribywanj (KS 1763); zdalyž y dnesnimu s. Jozefowy bolo dane z narizenj Božýho gmeno to, které wyznamenawa rozhogneni aneb zrost? (SlK 1766-80);
x. pren mame powažjty Christi subjectionem et protectionem, Krista Pana podanost a zrost (CS 18. st) veľkosť
L. v. mesiaca fáza mesiaca v prvej štvrtine, pribúdanie: wssetky zrostlini zahradne, kterich koreňe do kuchine nepotrebugeme, seg aneb sad na zroste mesice a ktorich korene užiwame, na schode sad a seg (PR 18. st)
3. rast, vyrastanie: on (Hospodin) zrost dáwa w horách každé biliňe (CC 1655); myssy layno w octe rozpusstene wzrost wlasom dawa (HL 17. st); na zrust wlasu mast (TT 1745); zbožj zrostu nemá w žjžnjweg roli (PK 1782)
4. dospelosť: pristaupila take y Jurcžowa sestra wlastna, Katrena na mjste sestry sweg Anče y Andreasse bratra, prawyce, zieby geg wycey slussily ty penize ku zachowanj syrotam a ku vžiwanj do zrostu gegych (P. ĽUPČA 1592); pakli by dczerku mogi brater muog chtel do Slezska k sobie wzyti, aby to humnjenczo a zahradu dali dobremu czloweku vzywat do gegi zrostu a czloweczenstwy (ŽILINA 1594); wssecky wecy syrote tohože meho bratra, gestlj by Pan Buoch zrost dati racžil, chczy bez wsseho hadrunku a wady, kdy bude potrebowati, werne nawratiti a oddati (ZVOLEN 1602); sjata, ktere ninegsih čsasu na zemach nasjate sa nachodi, toto seczko poručsam manzelky a ditkam mim od neg prigatim a geste k zrostu swemu neprislim (S. ĽUPČA 1731); zostawagj pod zemu, pokud zrost uplni dostanu a tak, magice gus kridelka, wiletugu a biwagu letagice chrusti (PR 18. st)
5. porast: ex regno vegetabili: z powrchnjho zemského zrostu, aneb králowstwj zrostlin (TT 1745); -ok [-ek] dem k 1: incrementulum: zrostek, maly zrost (KS 1763); weliký nesličný zrostek massa múže vsta mateřnjka rozssjriti (ZK 1778)
vzrostnúť p. vzrásť