Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vzoprieť -ie -ú dok. s vypätím síl zdvihnúť (kolmo nahor): v. konštrukciu; v. činku, v. 200 kg;

nedok. vzpierať -a

// vzoprieť sa

1. s vypätím síl sa zdvihnúť: v. sa na nohy

2. postaviť sa na odpor, spriečiť sa, sprotiviť sa: v. sa vôli rodičov; čosi sa v ňom v-lo pocítil vzdor, odpor;

nedok. vzpierať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vzoprieť ‑ie ‑ú ‑el dok.; vzoprieť sa

vzoprieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý/-rený -retie/-renie dok.


vzoprieť sa -rie sa -rú sa -ri sa! -rel sa -rúc sa -retý/-rený -retie sa/-renie sa dok.

obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbátprevrátiť saexpr.: prevaliť saprekotúľať saprekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruškoprehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bokzastar. zaobrátiť sa (Dobšinský)poobracať sapootáčať sa (postupne) • pootočiť sapoobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilozvrtnúť saskrútiť saskrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západvzoprieť sapostaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti námzried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovaťprestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sapremeniť saotočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?hovor.: preinačiť sapreonačiť sa: život sa nám celkom preinačilfraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabátobmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadaťpoprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc)uchýliť sakniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2


protestovať vysloviť rozhodný nesúhlas, prejaviť odpor proti niečomu (obyč. slovne) • zaprotestovaťvysloviť protestpodať protest: protestovať, zaprotestovať proti neodôvodnenému obvineniu; vláda vyslovila protest, podala protest proti uvedenému postupuohradiť sa: proti ohováraniu sa ostro ohradilaozvať sa: rečník hovoril nepravdy, ale nik sa neozvalzodvihnúť/zdvihnúť hlas (proti niečomu, niekomu) • postaviť savzoprieť sa (dať najavo nesúhlas): neodvažuje sa postaviť rodičomnesúhlasiť (vyjadriť odlišný názor): nesúhlasiť s predloženým návrhomvetovať (protestovať vyslovením veta): vetovať návrh zákonakniž. apelovať (obracať sa s výzvou): apelovať na vrchnosť


spriečiť sa 1. postaviť sa priečne • vzpriečiť sa: brvno sa vo vode spriečilo, vzpriečilovzoprieť savzopäť sazopnúť savztýčiť sa (zaujať polohu, ktorá niečomu, niekomu prekáža): niečo sa mu v hrdle vzoprelo, vztýčilo, vzopälozapriečiť sazaseknúť sazadrhnúť sa: koleso sa zapriečilo

2. postaviť sa na odpor • vzoprieť savzpriečiť sa: spriečil sa, vzoprel sa, vzpriečil sa rodičovskej vôlivzbúriť sasprotiviť sa: vzbúrila sa, sprotivila sa, spriečila sa proti nespravodlivému rozhodnutiuzried. sprieť sa (Timrava)hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)

p. aj zaťať sa

3. p. sprotiviť sa 1, 2


sprotiviť sa 1. stať sa protivným, odpudzujúcim, hnusným • zhnusiť saspríkriť saspríkrieť: sprotivilo sa mu zafajčené prostredie; spríkrila, zhnusila sa nám taká predstavazoškliviť sa: zošklivil sa sám sebeznechutiť sazbridiť sa (stať sa nechutným al. vzbudiť nechuť k niečomu): správanie mladíka sa všetkým znechutilospriečiť sazried. vzpriečiť sa: nedovarené mäso sa mu spriečilozried. znepríjemnieť (stať sa nepríjemným): hlasy mi po chvíli znepríjemneli

2. postaviť sa na odpor • spriečiť savzpriečiť savzoprieť sa: sprotivil sa, spriečil sa nášmu želaniuvzbúriť sazried. sprieť sa: vzbúril sa rozkazu vedúcehohovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)hovor. zastaráv. zoprieť sa


vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odporvzoprieť sazastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprelasprotiviť savzpriečiť saspriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazupovstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovipostaviť sa: neopováži sa postaviť rodičomkniž.: vzopnúť savzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odporfraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrilarozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnilirozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri

3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúťexpr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jedkniž.: vzbĺknuťvzblčaťvzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silourozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenilexpr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilokniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit


vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odporzastaráv. zoprieť savzpriečiť saspriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonusprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniupostaviť sa: neodváži sa postaviť matkeexpr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenýmizried. popružiť sa (Dobšinský)kniž.: vzopnúť savzopäť saspäť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliuspätiť sazastar.: vzpätiť savzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáťvzbúriť sapovstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstalafraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

2. p. vztýčiť sa


vztýčiť sa zaujať vzpriamenú, kolmú polohu • vzpriamiť sanapriamiť sa: muž sa vztýčil, vzpriamil v celej svojej výškevystrieť sanarovnať sa: dôstojne, hrdo sa vystrel, narovnal pred dôstojníkomvzopnúť savzopäť sazastar. vzpäť sa: splašený kôň sa vzopol, vzopälvzoprieť sa: vzoprieť sa na nohyzried. vzpružiť sa (vztýčiť sa ako pružina): vyskočí, celý sa vzpruží

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spierať sa1 -a, -ajú nedok. hovor. (čomu, proti čomu, proti komu, bezpredm. i s neurč.) odporovať, priečiť sa, protiviť sa, stavať sa proti, vzpierať sa: Darmo sa budeš tomu spierať. To tak musí byť. (Kuk.); spierať sa proti takej nerovnej ženbe (Zgur.); Ani proti Matúšovie dievke sa nespiera. (Tim.) Ja nejdem — spieral sa chlapec. (Jégé) Prijíma všetko bez spierania. (Kuk.); spiera sa poslúchnuť;

dok. vzoprieť sa


vzoprieť sa, -ie, -ú, rozk. -i dok.

1. (čomu, komu, proti čomu, proti komu i bezpredm.) postaviť sa na odpor, odoprieť poslušnosť, spriečiť sa: Vzoprel sa i niektorým rozkazom. (Piš.) Gotfried sa prvý raz v živote vzoprel otcovi. (Hor.) Budú trpieť, že sa zavčasu nevzopreli proti hlaváčom. (Heč.) Neslobodno sa vzoprieť proti zákonu. (Al.) Nemôžem skloniť šiju. Musím sa vzoprieť. (Barč); pren. Vzoprel sa vo mne cit (Tim.) pobúrilo ma to.

2. zdvihnúť sa, vztýčiť sa, vzopäť sa: Dedko sa vzoprel na rukách a ťažko vstal. (Jil.) Na kraji svahu sa vzoprie s posledným zúfalým zápalom. (Gráf);

nedok. vzpierať sa, k 1 i spierať sa

|| vzoprieť (čo) zdvihnúť, s istým úsilím dostať hore: vzpierač vzoprel 290 kg;

nedok. vzpierať


vzpierať sa, -a, -ajú nedok.

1. (čomu, proti očmu, proti komu i bezpredm.) prudko sa brániť, stavať sa na odpor, klásť odpor, spierať sa: Citove sa vzpieral myšlienke na revolúciu. (Piš.) Matka vzpierala sa nemocnici. (Ondr.) Vypočúvaný bol povoľný, nevzpieral sa. (Min.)

2. zried. dvíhať sa, vzpínať sa, vztyčovať sa: Zachycuje sa o pult a pomaly sa vzpiera na nohy. (Fr. Kráľ);

dok. vzoprieť sa

|| vzpierať (čo) dvíhať: v. bremená;

dok. vzoprieť

vzoprieť [zo-, ze-] dk čo komu odoprieť niečo niekomu: zaden diw negnj, kdiz czlowek ze stawu sprosteho, chudobneho, opowrzeneho pochazegicj dobrowolnie se pokory a ponizi, swedske marnostj y slobodne rozkosse tielu swemu zepre a opustj (KT 1753); v. sa [zeprí-] dk komu odoprieť poslušnosť, spriečiť sa, sprotiviť sa: od zbytečneho platu a robot Jej Velkomžnosti byli sme se zepreli (TURANY 17. st); poddeytež se Bohu a zeprete se dablu y utečet od was, pribljžte se k Bohu a približit se k wám (CO 17. st); Pan Buh wsseho stworenj gest, gak chce, tak s nim zachazetj muže, anj se wolačo zepritj, sprotiwitj welebnostj geho nemuže (KT 1753); Gyuro Lacho rozkaz znewažil a konečne sa zoprel; on, trucowik, se zeprel, že geg platiti nebude (PONIKY 1792); ( 1793)

ja sme sa vzopreli moi nous nous y opposâmes
jej statočnosť sa vzoprela son honnêteté se révolta
moc a vzoprieť sa pouvoir, et se soustraire

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu