vzopnúť -pne -pnú -pni! -pol -pla -pnúc -pnutý -pnutie, vzopäť -pne -pnú -pni! -päl -pnúc -pätý -pätie dok.
vzopnúť sa -pne sa -pnú sa -pni sa! -pol sa -pla sa -pnúc sa -pnutý -pnutie sa, vzopäť sa -pne sa -pnú sa -pni sa! -päl sa -pnúc sa -pätý -pätie sa dok.
spriečiť sa 1. postaviť sa priečne • vzpriečiť sa: brvno sa vo vode spriečilo, vzpriečilo • vzoprieť sa • vzopäť sa • zopnúť sa • vztýčiť sa (zaujať polohu, ktorá niečomu, niekomu prekáža): niečo sa mu v hrdle vzoprelo, vztýčilo, vzopälo • zapriečiť sa • zaseknúť sa • zadrhnúť sa: koleso sa zapriečilo
2. postaviť sa na odpor • vzoprieť sa • vzpriečiť sa: spriečil sa, vzoprel sa, vzpriečil sa rodičovskej vôli • vzbúriť sa • sprotiviť sa: vzbúrila sa, sprotivila sa, spriečila sa proti nespravodlivému rozhodnutiu • zried. sprieť sa (Timrava) • hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)
p. aj zaťať sa
3. p. sprotiviť sa 1, 2
vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odpor • vzoprieť sa • zastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprela • sprotiviť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazu • povstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovi • postaviť sa: neopováži sa postaviť rodičom • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odpor • fraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)
2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrila • rozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnili • rozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri
3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúť • expr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jed • kniž.: vzbĺknuť • vzblčať • vzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silou • rozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenil • expr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilo • kniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit
vzopnúť sa, vzopäť sa 1. p. vztýčiť sa 2. p. vzoprieť sa 1
vzopnúť, vzopäť p. vztýčiť
vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odpor • zastaráv. zoprieť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonu • sprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniu • postaviť sa: neodváži sa postaviť matke • expr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenými • zried. popružiť sa (Dobšinský) • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť sa • späť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliu • spätiť sa • zastar.: vzpätiť sa • vzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáť • vzbúriť sa • povstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstala • fraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)
2. p. vztýčiť sa
vztýčiť dať do polohy smerom dohora • vzpriamiť: hrdo vztýčil, vzpriamil hlavu • zdvihnúť • zodvihnúť • dvihnúť: výstražne (z)dvihnúť ukazovák • postaviť: postavil rebrík k stene • kniž. pozdvihnúť • napriamiť: pozdvihnúť ruku na prísahu; napriamil postavu v celej výške • natiahnuť • narovnať (smerom nahor): natiahnuť ruky, narovnať telo • kniž.: vzopnúť • vzopäť: vzopnúť ruky, vzopäť šiju
vztýčiť sa zaujať vzpriamenú, kolmú polohu • vzpriamiť sa • napriamiť sa: muž sa vztýčil, vzpriamil v celej svojej výške • vystrieť sa • narovnať sa: dôstojne, hrdo sa vystrel, narovnal pred dôstojníkom • vzopnúť sa • vzopäť sa • zastar. vzpäť sa: splašený kôň sa vzopol, vzopäl • vzoprieť sa: vzoprieť sa na nohy • zried. vzpružiť sa (vztýčiť sa ako pružina): vyskočí, celý sa vzpruží
vzopäť sa i vzopnúť sa, vzopne, vzopnú, vzopäl/vzopol., vzopätý/vzopnutý, rozk. vzopni sa dok.
1. zdvihnúť sa do výšky, vztýčiť sa, vzoprieť sa: Kone sa vzopäli. (Tim.) Vzopäl sa v strmeňoch. (Fel.) Divý kôň sa vzopne pred ním. (Smrek.); pren. Príliš ho to zronilo, než aby sa vedel viac vzopäť (Jil.) pozdvihnúť.
2. kniž. (proti čomu) vzoprieť sa: Vzopäla sa proti každému obmedzovaniu slobody. (Vaj.);
nedok. vzpínať sa
|| vzopäť i vzopnúť kniž. zried. (čo) vztýčiť, zdvihnúť do výšky, zopäť, zopnúť: v. ruky (Záb., Vaj., Fr. Kráľ); vzopnú šije (Ráz.);
nedok. vzpínať
vzpínať sa, -a, -ajú nedok.
1. zdvíhať sa, vztyčovať sa, napínať sa (smerom hore): Koň erdží a vzpína sa. (Jes-á) To v strmeňoch sa Žižka vzpína. (Štítn.) Psi syna začali nervózne vzpínať. (Ondr.)
2. kniž. spierať sa, priečiť sa, odporovať, vzpierať sa: Smutný strom akoby sa bol tiež bál smrti, vzpínal sa a protivil. (Hor.);
dok. vzopäť sa i vzopnúť sa
|| vzpínať (čo) vztyčovať, dvíhať, naťahovať, napínať serom hore, spínať: v. ruky; Javory vzpínali k oblohe svoje čierne konáre. (Jil.);
dok. vzopäť i vzopnúť