vzniknutý -tá -té príd.
vzniknutý, star. i vzniklý príd. ktorý vznikol, povstal: vzniknutá otázka; slabý jarok vzniklý z prameňov (Kuk.)
vzniknutý [(v)zni-], vzniklý [zni-], vyzniknutý príd kt. vznikol, povstal: pan groff Illieshazy Georgij w statku orawskem a lyetawskem skrze swe listy na to wyzniknuté, to by prikazowaty se opowažil, aby officiales y poddani tychže statkow nas za directora neuznawali (VELIČNÁ 1671 E); slichal fatens, že na yakekolwek zniknute prawa společne cele bratrstwo yednako wždicky nakladalo (MEDVEDZIE 1721); (cechmajster) obecne a wsseligake žaloby, pricžiny a swary, zwady mezy mistry znikle w remesle rozsudity a wistupkach gegich pozor daty mohol (LIPTOV 1728); pre odwraceni y tohoto neslussne wzniknuteho chiru tuto mu recognitiu sem widal (T. PETER 1748); žaden oheň pod pokutu trjch zlatjch w prjpadnosty pak wznyknutého ohňe pod pokutu wynahradenj sskody klasty se neopowážil (TURIEC 1796)