vzniknúť -e -ú -kol dok. začať jestvovať; zrodiť sa, povstať: vrásnením v-li pohoria; na brehu rieky v-la osada; v potrubí v-e tlak; nahradiť v-tú škodu;
nedok. vznikať: tým v-á nárok na dôchodok
vzniknúť -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutý -knutie dok.
nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísť • prísť • dôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniu • nastúpiť • zavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo ticho • začať sa • vzniknúť • zastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa staroba • expr.: udrieť • uderiť • padnúť: udreli chladné noci, padla tma • kniž.: dostaviť sa • rozhostiť sa • povstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokoj • vystať: čo všeličo z toho môže vystať • kniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna
strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť sa • trhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadol • expr. vyjašiť sa • vyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašili • vyľakať sa • vydesiť sa • vystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesila • vyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil
2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotený • prebudiť sa • zobudiť sa • prebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôb • vyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočil • postŕhať sa • postrhávať sa • postrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel
3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiar • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiech • vzplanúť • splanúť • vzbĺknuť • zbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokoje • nastať • povstať • vzniknúť • začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka
utvoriť sa istým (často vonkajším) zásahom začať jestvovať • vytvoriť sa • vzniknúť: na oblohe sa utvorila, vytvorila kopovitá oblačnosť; v meste vznikol nečakaný odpor • vyvinúť sa • vyformovať sa (utvoriť sa v procese vývinu): ešte nevedno, ako sa udalosti vyvinú, vyformujú • ustanoviť sa • odb. ustaviť sa • kniž. konštituovať sa (utvoriť sa cieľavedomou činnosťou, budovaním a pod.): ustanovil sa nový parlament; Slováci sa konštituovali ako národ už dávno
vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničoho • nastať • zavládnuť: nastala panika • kniž.: zrodiť sa • vzrásť • vzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hláv • pôjsť: všetko nešťastie pošlo z toho • utvoriť sa • vytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhy • urobiť sa • spraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenec • vyvinúť sa • vystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystane • pren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitne • vziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo? • začať sa • strhnúť sa • vypuknúť • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklo • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporu • expr.: vyliahnuť sa • zliahnuť sa • uliahnuť sa • hovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmysly • kniž.: skrsnúť • vzísť • kniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzíde • prebudiť sa • vzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport
začať sa 1. mať začiatok, začať jestvovať, začať byť (op. skončiť sa) • zastar. započať sa: rozhovor sa začal, započal veľmi srdečne • nastať • nadísť • prísť (najmä v čase): zima nastala, nadišla tohto roku neskoro • vzniknúť (o udalosti): organizovaný odpor vznikol najskôr v závodoch • zavládnuť (o istom stave): v rodine zavládol pokoj; zavládlo slnečné počasie • datovať sa (nedok.; mať začiatok)
2. dať sa do činnosti v uvedenom štádiu práce, tvorby a pod. • rozbehnúť sa: výcvik sa začal, rozbehol včera • rozprúdiť sa • rozkrútiť sa • roztočiť sa (dostať sa do intenzívnej činnosti): práce na poli sa už rozprúdili • kniž. rozpútať sa (začať sa s veľkou intenzitou): rozpútala sa bitka na život a na smrť
vzniknúť, -ne, -nú, -kol dok. začať existovať; povstať: Rozprávala nám, ako vznikol človelk. (Tat.) Nech vyšetria, že oheň vznikol náhodou. (Krno) Takto vznikla séria obrazov „Rok na dedine“. (Al.);
nedok. vznikať, -á, -ajú
vzniknúť [(v)zni-, zvni-], vyzniknúť dk začať jestvovať, zrodiť sa, povstať: pakli kdy walka giz mezi menowanymi pany znikla, acz by sobie tehda branili (VRŠATEC 1479 SČL); pro wywarowanij swar, ktere by snad po mem odeyti s toho sweta zwniknut mohly (ŽILINA 1590); yak welika picha znikla y mezy učitelmy Pisma Swateho (TC 1631) aby buducnim časem po nasseg smrty mezj nassimj dietkamj zyadna rozepra nebola, gestlj bj znikla, abj mal wladu urad y buducne len toliko napolj rozdeliti (MARTIN 1715); k hradu Trenchinu patricy welyke sskody a neporadnost wiznikla (TRENČÍN 1730); nasse pratelske zrownany chtegjce z dobru mislu a dobru wuly zachowaty medzy sebu (:ktera bi snad wizniknut mohla:) prawotny potrowu, protož dobrowolne sme se dokonaly (KRUPINA 1734); gak ťi wzňikňe w srdcy afek, hnet do twari beži (GV 1755); -ať, -ovať ndk: aby snad niekdy po smrti meg mezj manželku mogu a djtkamj z obogjma manželkamy splodzenjmy ne(ya)kowe nesnaze a rozepre newznikaly; neyaka pochibnost wznikala w sume (dlhu) (ŽILINA 1561); ( 1610); chtegycze, aby mezy panem manzelem mym a ditkamy nassymy po meg smrti ruznycze newznykali (SKALICA 1660); strany owyecz častokrate mnohe otasky a roztrzitosty wznikagi mezy namy (ZÁBORIE 1714); uznawa sa, ze takowy neswar, gaky medzi nimy znika, chwalitebnegsge pretrhnuty (S. ĽUPČA 1732); zármutek gest žalost srdce, zridka koho miňe, neb wznikuge ze suženi w neznameg hoďiňe (GV 1755); -ávať frekv: rostržitost obwzwlastne, ktera znikawa po smrti rodičow mezy dietkami (P. ĽUPČA 1640); prycžina k roztržitosty mezy strankamy (by) mohla znykawat, strany toho takyto poradek mezy sebu stranky ucžinily (V. KUBÍN 1713); vzniknúť sa, vyzniknúť sa dk stať sa, uskutočniť sa: contraversia se bila wiznikla (BÁNOVCE n. B. 1678); snadno wsseligakowe nesnatky, roztrzitosty a zwady mezy nimy (deťmi pani Roziny) wzniknuty a prebehnuti se mohly (KRUPINA 17. st); gako se mezy nimi znikla a zdjala (bitka) (ZÁBORIE 1726); praetensie mezy predoznamenimy strankamy mohly by se wzniknuty (H. JASENO 1731); skrze fajčarou nesstesliwy ohen se znikol (Kur 1790); -ať sa, -ovať sa ndk: když podzim dochazat bude, znika sa obicžagnje pad mezi dobitkem (Kal 18. st); blechi se znikagu s prachu, ze zhnilosti a suchich weci; od ginsseg stranky dodateg znikuge rowne žiwočatko a sic chrobačik; mnohe z gidal, wodj, wsseligakich napraw tekucich a trungoch se znikugj žiwe žiwočatka; z gakoweg žiwnosti se znikugu gako n. p. husenicza a chrobaky; ngektere (zvieratá) ze zhnilosti a gegi stranok se znikugj (PR 18. st); -ávať sa frekv: z malieho počtu takowich swin za mali čas welke se stado znikawa (PR 18. st)