vznešený príd.
1. vzbudzujúci obdiv a úctu, majestátny, velebný: v. zjav, v-é antické chrámy, v-é tóny hymny
2. vysoký (význ. 7), ušľachtilý: v-é myšlienky, ciele, poslanie
3. (v min.) majúci vysoké spoloč. postavenie: v. rod, v-é panstvo;
vznešene, vznešeno prísl.;
vznešenosť -i ž.
vznešene, vznešeno 2. st. -nejšie prísl.
1. vzbudzujúci obdiv, hodný obdivu, majestátny: v-á melódia husitského chorálu (Lajč.); v-á literatúra grécka (Štúr);
2. ušľachtilý, vysoký. v-é myšlienky, v. cieľ, v-é poslanie, v-á úloha;
3. zastar. zaujímajúci vysoké spoločenské postavenie (podľa niekdajšieho hodnotenia): v. rod, v-á rodina Musel odmietať ponuky vznešených domov. (Zúb.); v-é spoločenské kurhy (Al.); v. pane, v-á pani v oslovení; v-á návšteva;
vznešene prísl.;
vznešenosť, -ti ž.
1. vlastnosť niečoho vznešeného, krásneho, ušľachtilého. Nechcel pokaziť vznešenosť chvíle. (Tim.)
2. zastar. Vaša vznešenosť niekdajšie oslovenie spoločensky vysoko postavených osôb