vzkriesený [vz-, s-; -ríse-, -ríše-] príd 1. kt. vstal z mŕtvych, oživený: wzkrýssenému Krystu Pánu, zwytežiteli mocnému (CC 1655); redivivus: zase, aneb znowu obžiweny, obnoweny, z mrtwych powstány, skrysseny (KS 1763); (telo) wskrissene bude wečne oslawene (Pie 18. st) 2. kt. získal nové sily, osviežený, obnovený, obrodený: čo od garnjho času wjceg spúsobnegssyho, w kterém zahradi, luky, lesy, role ze skrysenú ozdobu preoblečené nagweselegssé nám diwadlo preukazugú (BlR 18. st)