Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sss ssj hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vzdialiť sa ‑i ‑ia ‑ľ! dok.

vzdialiť sa -li sa -lia sa vzdiaľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.

odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiťzahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľavahovor.: zakerovaťzakarovaťskerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garážezried. zbočiť: zbočiť z cestyskrútnuť saskrútiť sazakrútiť (sa)zatočiť sastočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí dopravaodraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juhzísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cestyuchýliť sa (od priameho smeru)

2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť saodkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témyexpr.: odskočiťuskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočilauhnúťvyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyholvzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru


odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhyvychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlilavybočiťvyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cestyuchýliť saodbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeruodb. divergovať (nedok.)

2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvoriliexpr.: odchlipnúť saodškeriť saoceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerilapoodchýliť sa (trocha sa odchýliť)

3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednáškyodkloniť sa: odklonil sa od domácich tradíciíuchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákonanedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normuvzdialiť sarozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom


odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


odpútať sa prerušiť spojenie (fyzické, psychické, názorové a pod.) s niekým, niečím • odputnať sa: pes sa odpútal, odputnal z reťaze; odpútať sa od povinností, myšlienokodviazať sa (zbaviť sa fyzických pút): kone sa odviazali, odputnaliuvoľniť sa: nechcel sa uvoľniť od rodinyoslobodiť sakniž. oprostiť sa: vedieť sa oslobodiť od všetkých starostívzdialiť sa: lietadlo sa vzdialilo, odpútalo od zeme; vzdialiť sa od viery


odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od oblokaustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate!vzdialiť saoddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stolaodskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cestyuhnúť (sa)zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu

2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sazriecť saustúpiťupustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žalobypoďakovaťpoďakovať sazaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakovalkniž. abdikovaťrezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval

3. p. prenechať


pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať savybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výletvydať sa: vydať sa do svetavziať sa: zrazu sa vzal a už bol prečvypraviť savystrojiť savychystať saschystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičomodísť: nahnevala sa a odišla od nás prečodobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťamivzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialilrozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčilzried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestoudať sapustiť sapodať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plotpustiť sadať sa: pustiť sa, dať sa do robotychytiť saexpr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do koseniapribrať sapodobrať saprichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa


vzdialiť sa p. pobrať sa 1, odpútať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vzdialiť sa, -i, -ia, rozk. vzdiaľ dok. odísť, odobrať sa preč, opustiť nejaké miesto, nejaký priestor: Keď nie sú vám po vôli moje návštevy, ja sa vzdialim. (Tim.) Kývol vyslancom, aby sa vzdialili. (Kal.) Dovolíte, aby som sa vzdialila. (Vaj.);

nedok. vzďaľovať sa, -uje, -ujú

|| vzdialiť kniž. (koho) odstrániť, poslať preč: Rozvinul kapitánovi svoj plán: vzdialiť Pašku, nájsť mu v meste službu. (Kuk.);

nedok. vzďaľovať

vzdialiť [(v)zdá-] dk
1. čo od koho dať do väčšej vzdialenosti, oddialiť: yak gest daleko od wýchodu až k západu, tak wzdalil od nás wssý zlotu (CC 1655); gak daleko gest wjchod od zapadu, tak daleko wzdalil (Hospodin) od nas neprawosti nasse (CO 17. st) ochránil pred niečim zlým; o, Bože, ruku twogu daleko wzdal a odegmi ode mne (MS 1758) netrestaj
2. čo (od koho) dať do istej časovej vzdialenosti: nepracugu (sveta milovníci) sice proto, aby smrt zhladili, ale aby gu do času od seba wzdalili (GŠ 1758); gedni tisíce rokuw pominútích písaťi nechcú: snaď míňa tím swet zdlúžiťi, wzdáľiťi súd (BE 1794)
3. čo od koho odstrániť, odobrať, odňať niečo: o, Pane milosti plni, wzdal od nas ohen pekelny (KK 1709); (Pane) marnost a slowo lžjwe wzdal ode mne milostiwe (PoP 1723-24); gak običag prisáháňa od seba wzdálíťe (BN 1789); smilug se, Pane, nad nami, zachran ode wssechneg wogni, wzdal od nas drahotu a hlad (Pas 18. st);
x. pren tehdy kdo od Ježisse prazny gest, wzdaleny ge od spaseňi (GK 1779) kto nie je veriaci, nebude spasený; snad mnozy magu na papiry to otcowske napomenuti, skutky ale a žiwot gegich daleko gest od neho wzdaleny a snad y gemu protiwny (SQ 1781) je tomu nepodobný; priblizuge se ke mne lid tento usti, owssem mne czti, ale srdcze gegich daleko wzdalene gest (TC 1631); toliko piskamy swimi mna ctegu a chwala, zwelebugu, srdce pak gegich wzdalene gest ode mnie (KT 1753) nekonajú podľa Kristovho učenia; vzďaľovať ndk
1. k 1: o, mug neymilegssy Pane Gežissy Kryste, prosym, odegmi ode mne, co mne odlučuge a wzdaluge od tebe (ZP 1716); gako zlého neprjtele, tak od sebe wzdalowal towarišstwj ženské (WP 1768); lekari sa wichwalugu, že od lidi smrt wzdalugu (Pie 18. st)
2. k 3: y tak podle skusenosti wíceg sa žaluge, kdo winnu ze zlu wimluwu od seba wzdáluge (GV 1755); nebo zgewné zlé, gakž zlé bíwá zdaľuwané a odwrácané (BN 1790); vzdialiť sa ndk
1. odísť, odobrať sa preč, opustiť nej. miesto, nej. priestor: aby se zdaliti mohli od mjsta toho (WP 1768); od známych a milých prátel musýss se wzdáliti (KO 1782);
x. pren zamilowali zlorečenstwj, ať prigde gim, nechteli požehnanij, ať se wzdali od nich (SK 1697) nech nie sú požehnaní
2. chrániť sa pred niečím: wzdal se manželstwj posskwrni, bud geden druhemu wernj (PoP 1723-24); Solon mudrc takoweho hospodára chwáli, ktery nema cudzych wecy a dluhuw se wzdáli (GV 1755); chcem sprawedlnost nasledowati, wzdaljce se bludu, w kterém gsem potud byl (WP 1768); gak chcess radu w čem pytaťi, pytag gu od teho, ktery sobe wy raditi, wzdaliss se od zleho (GP 1782); nawratiti cuze statki, hnewnikom odpustiti, zlich priležitosti se warowati a od nich se wzdaliti nechcess (MK 18. st); vzďaľovať sa ndk
1. k 1: (holubička) czistotu gjste miluge, smradu se wzdaluge (KK 1709); gak chcess biť u lidi wzácny, wzdalug se od lidi, každy teho wíc ssanuge, koho zridka wiďí (GV 1755); (Anton) začal se od swjch bratru zdálowati; kdo te zármútil, múg neymilegssy synu, že se tak od nás zdálugess? (VP 1764); subterfugio: zdalugem se, vtjkám (AP 1769); slussne se mohel Kristus Pan od tohoto mesta wzdalowatj a geg zawrhawatj (CS 18. st)
2. k 2: proč sam tak starostliwe od nakladných obedůw a wečerý se wzdalugess? (SK 1697); welmi často chodjl do kostela a zdalowal se od zlého towarýšstwa (VP 1768); žádnég mráwnég zlosti sa skutečňe wzdaľuwaťi nemúžeme; techdi zdalug sa záwisťi, která né toliko cuzích, než mnohem wíc teho, w kem panuge, trhaťi má običag, zawírám ze sw. Ambrózem w kn. o zdaluwáňú seba od sweta (BN 1790)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vzdialiť: →speex →vorbis
a ihneď sa vzdialil et s'éloigna aussitôt
a nenútene sa vzdialil et s'éloigna sans affectation
fregata sa rýchlo vzdialila la frégate s'éloigna rapidement
noc a vzdialil sa nuit et s'éloigna
sa vzdialiť, ale nadprirodzené s'éloigner, mais le surnaturel
vzdialiť, ale nadprirodzené zviera éloigner, mais le surnaturel animal
vzdialiť sa na sto s'éloigner à cent

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu