vzdialený príd.
1. kt. je v istej vzdialenosti od niečoho: mesto v-é (na) 5 km, na hodinu cesty
2. kt. je vo väčšej vzdialenosti (priestorovej, časovej), ďaleký: v. bod na obzore, v-é hrmenie; v-á budúcnosť
3. menej súvisiaci, odľahlý: v. problém, v-á predstava; v-á rodina nie pokrvná
● to mu je v-é nezodpovedá to jeho povahe;
vzdialene, vzdialeno prísl.: hudba znela v. zďaleka; v. podobný málo
vzdialený -ná -né 2. st. -nejší príd.
ďaleký ktorý je vo veľkej vzdialenosti (priestorovej al. časovej; op. blízky) • vzdialený: ďaleký, vzdialený bod; ďaleká, vzdialená budúcnosť; ďalekí, vzdialení príbuzní • hovor. ďalší: ďalšia rodina • dlhý (zasahujúci do diaľky): vydať sa na dlhú cestu • dávny (časovo vzdialený v minulosti): detstvo bolo preňho už dávnou minulosťou • expr.: ďalečizný • preďaleký (veľmi al. príliš ďaleký): ďalečizné kopce, preďaleké hviezdy
dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúr • starý • prastarý • pradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časoch • praveký • hovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvory • starobylý • starodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológie • minulý • kniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časy • arch. drievny (Kukučín) • ďaleký • vzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulosti • odveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstva • dlhoročný • mnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo
p. aj niekdajší
nedosiahnuteľný ktorý nemožno (ľahko) dosiahnuť, uskutočniť • nedostihnuteľný: nedosiahnuteľný, nedostihnuteľný vzor • kniž. nedostižný: nedostižný výsledok • neuskutočniteľný • nerealizovateľný: neuskutočniteľný, nerealizovateľný plán • neuchopiteľný • nepolapiteľný: neuchopiteľné, nepolapiteľné šťastie • nedostupný • vzdialený (op. blízky): darmo sa usiluje dosiahnuť nedostupný, vzdialený cieľ; mať nedostupný, vzdialený ideál
neprítomný 1. ktorý nie je na tom mieste, o ktorom je reč (op. prítomný): zastupujem neprítomného kolegu • nezúčastnený (bez osobnej účasti, obyč. na istej akcii): poslať zápisnicu z rokovania všetkým nezúčastneným členom vedenia
2. ktorého vedomie nie je aktívne zapojené; svedčiaci o neúčasti vedomia • vzdialený (obyč. v spoj. duchom neprítomný, duchom vzdialený) • nesústredený • nepozorný: byť duchom neprítomný, vzdialený; nesústredený žiak; nesústredený, nepozorný pohľad • neúčastný • ľahostajný: sedel na schôdzi s neúčastným, ľahostajným výzorom
odľahlý 1. ktorý sa nachádza ďaleko al. bokom od cesty, od istého centra civilizácie a pod. (op. blízky) • vzdialený: žiť na odľahlom, vzdialenom mieste • zapadnutý • zastrčený • zatratený: zapadnutý, zastrčený, zatratený kraj • stratený • zabudnutý • expr. zašitý: stratená, zabudnutá dedinka • pejor. zastar. brdársky (obyč. aj chudobný)
2. p. okrajový 1, vedľajší 3
okrajový 1. ktorý sa nachádza na kraji, ktorý tvorí okraj niečoho (op. centrálny) • periférny: okrajové, periférne územia; periférne nervstvo • vzdialený • odľahlý • bočný (ktorý sa nachádza smerom od stredu, od centra): vzdialené, odľahlé, bočné uličky • kniž. marginálny (ktorý sa nachádza na okraji textu, t. j. na margu): okrajové, marginálne poznámky
2. p. vedľajší 3, podradný 1
vzdialený 1. ktorý je vo väčšej priestorovej al. časovej vzdialenosti • ďaleký • hovor. ďalší (op. blízky): vzdialené, ďaleké kraje; vzdialená, ďaleká budúcnosť; vzdialená, ďaleká, ďalšia rodina • dávny • pradávny (časovo veľmi vzdialený): dávna historka, pradávne časy • odľahlý (ležiaci bokom; menej súvisiaci): odľahlé dediny, odľahlý problém • cudzí: táto vec mi je cudzia
2. p. neprítomný 2
vzdialený, 2. st. vzdialenejší príd.
1. ktorý je v istej vzdialenosti od niekoho al. od niečoho: Najbližšie ľudské bydlisko bolo až šesť dní cesty vzdialené. (Fr. Kráľ) Prebehol do salaša, ktorý je dobré dve hodiny vzdialený. (Lask.) Hoci bol odo mňa vzdialený asi na päť metrov, videl som, ako sa mu ruky trasú. (Sev.)
2. ktorý je priestorove ďaleko, v značnej vzdialenosti od niečoho, ďaleký, odľahlý: v-é krajiny, miesta; Ozvalo sa vzdialené hrmenie. (Kráľ.) Odišla do vzdialeného kúta záhrady. (Čaj.) Čierny počúva ticho, akoby duchom vzdialený. (Tim.); pren. Bratova ruka je náležite vzdialená štúrovskému mravnému rigorizmu (Mráz) je jej cudzí rigorizmus. Nikdy sa mu nezdala (Adela) takou krásnou, no ani takou vzdialenou (Vaj.) cudzou; predn. hovor. na míle, na hony v. veľmi odľahlý;
3. ktorý je časove ďaleko od niečoho, ďaleký: v-á minulosť, budúcnosť;
4. (o príbuzných) ktorý je z ďalšieho pokolenia, ďaleký: v-á rodina (Jil.);
vzdialene, zried. i vzdialeno prísl.
1. do istej vzdialenosti, v istej vzdialenosti: Staňte si vzdialeno proti sebe. (Stod.)
2. z diaľky, zďaleka: Hudba sem znela vzdialene. (Min.)
vzdialený [vzdia-, (v)zdá-] príd 1. kt. je v istej vzdialenosti od niekoho al. od niečoho: my Alžbeta Czobor chtegjce gim (sedliakom) ponekud wzdalenym polechčenj učiniti, takto sme s nimi dokonali (ORAVA 1619 MŽ); zeme wipisowatel kragjn položenj wypisuge, ktere by byly na zemy wzdaleneg od more (KoB 1666); honiwal pak dnessnj swatj Wendelin owečky w ruce swe zwerene na geden wrch od kasstila netco wz(d)alenj (KT 1753); od sedeny bohine wzdálenég horel tam kuchtán (PT 1778); pred zasetim máme v tekúcej wode semeno močit, potom zemi a popelem zmychawši na poldruhe strewicy gedno od druhé wzdálené brázdy na palec hluboko zasjt treba (HRANOVNICA 18. st) 2. ktorý je priestorove ďaleko, v značnej vzdialenosti od niečoho, ďaleký, odľahlý: gak náhle tedy mladenec takowé nebezpečenstwy obadal a wirozumel, na pustatini tagne a od lidy zdálena mista utékl; (Pavol) pro swú bezpečnost do gistého wzdalenegssyho dworu odstúpil (VP 1764); hostum poručila sebe nasleduwat w stranu yeskine negzdálenegssy (PT 1778); to wsseczko any len welku polowicz toho wsseho neny gest, cso okrom prezreteho tam po kutoch a w mistach zkritich a wzdalenich s. panstwo drzy a uziwa (KRAKOVANY 18. st); x. pren hrích taký wšak neni prítomný treťý proťi Duchu Sw. geďiňe wzdálením smislem (BN 1790) nepriamo 3. ktorý je časovo ďaleko od niečoho, ďaleký: aneb wzdáleňegšé Boské trestáňj očekáwagú (BN 1790) 4. ktorý je niečoho zbavený, nemajúci niečo: demissus: ode wssý peychy a hrdosti wzdálený (WU 1750); x. pren odkud sebe radost beress, odtud žalost ziskass, gestli od Boha wzdáleny z marnym swetom piskass (GV 1755) ak nie si veriaci v Boha, nebudeš spasený; y Yudass Ysskaryocky byl z učedlnikuw Krystowych a Krysta nasledowal, ale len toliko podle tela sweho, a srdco mal od neho wzdalene (SKá 18. st) neveril v Kristovo učenie 5. neznámy: Pachómius prorocku milosti a poznanjm zdalenich wecy obdaren byl (VP 1764); subst v. m kto sa nachádza v istej vzdialenosti: yiste pekna wecz g(es)t z wzdalenimy se zmluwat a cokoly mocy oznamyty, ne skrze posly, ale skrze lysty (KoB 1666); welebná Oltárňá swátosť za starodáwná bíwala posílaná neprítomním, wzdalením (BN 1796); -osť ž dĺžka vzdušnej čiary spájajúcej dve miesta al. dva predmety; priestor medzi dvoma miestami al. predmetmi: ponevač tež zdaleni sme od Hradku, z velku pansku škodu jest, ponevač jakkoli včas usilujeme se k robote panskej pristat, však pro vzdal(en)ost a dluhost cesty nemužeme na jisty čas dotahnut budto se statkom, budto i peši (PLOŠTÍN 1772 LP); štepy na takú wzdalenost posadili by se oni, obkopáwati a čistiti mohli, potom abi potrebne powetrj, teplota a wlhkost njmi prorážet smela (HRANOVNICA 18. st)