vzdelaný príd. kt. má vzdelanie: v. človek, hudobne v-é publikum;
vzdelane prísl.;
vzdelanosť -i ž.;
vzdelanostný príd.: v-á úroveň;
vzdelanostne prísl.
vzdelanosť -ti ž.
kultúra 1. súhrn duchovných a materiálnych hodnôt vytvorených človekom v procese historického vývinu • civilizácia (najmä technický pokrok): antická, európska kultúra, civilizácia; šíriť kultúru, civilizáciu • vzdelanosť (vedomosti získané vzdelávaním): vzdelanosť národa
2. istý stupeň dokonalosti • kultivovanosť: kultúra, kultivovanosť bývania, správania • vycibrenosť • vybrúsenosť: hlasová vycibrenosť, vybrúsenosť
vzdelanie rozvinutie duševných schopností človeka sústavným poznávaním, najmä štúdiom; súbor získaných vedomostí: základné, univerzitné vzdelanie, mať prístup k vzdelaniu • vzdelanosť (vlastnosť al. stav vzdelaného človeka): vyniká všestrannou vzdelanosťou • školenosť • učenosť • zastaráv. školenie: nemá nijaké školenie • zastar. školovanosť
vzdelanosť 1. p. vzdelanie 2. p. kultúra 1
vzdelanosť, -ti ž. vlastnosť, stav niekoho al. niečoho vzdelaného, vzdelanie: Slovensko bolo kolískou vzdelanosti staroslovienskej. (Krčm.) Matica slovenská mala v členoch národa budiť vzdelanosť. (Vaj.) Takej ženy, čo sa krásy týka i vzdelanosti, nieto na okolí. (Tim.);
vzdelanostný príd. kniž.: v-á úroveň;
vzdelanostne prísl. kniž.: čo do vzdelanosti: v. vyspelý štát (Mráz)