vzdelanie -ia s. rozvinutie duš. schopností štúdiom; takto získané vedomosti, vzdelanosť: všeobecné, odborné v., právo na v.; nadobudnúť, doplniť si v., mať potrebné v.
vzdelanie -nia s.
vzdelanie rozvinutie duševných schopností človeka sústavným poznávaním, najmä štúdiom; súbor získaných vedomostí: základné, univerzitné vzdelanie, mať prístup k vzdelaniu • vzdelanosť (vlastnosť al. stav vzdelaného človeka): vyniká všestrannou vzdelanosťou • školenosť • učenosť • zastaráv. školenie: nemá nijaké školenie • zastar. školovanosť
vzdelanie, -ia str. zámerné, sústavné rozvinutie duševných schopností človeka; výsledok tohto rozvinutia; vzdelanosť: právo na v.; doplniť si v.; všeobecné, odborné, vysokoškolské v.; polytechnické v.; Mal potrebné vzdelanie. (Jégé)
vzdelanie1 [-í] s rozvoj rozumových schopností, sprostredkovanie poznania, poučenie: gestli nam mili Pan B. W. dawa a propugcžuge mnohe a rozlične dary swe, nedawa gich nam pro pychu a nadhernost, ale ku společnemu wzdelani a posluhowani (TC 1631); (Bože), degž my, abich poznanym twym k twe cty powzbuzen, k wzdelany blizniho zapalen bil (AgS 1708); gest owssem potreba netoliko stranj telesnich y casnich, ale y stranj duchownich wecj, zwlasste stranj wzdelanj cyrkwe (CS 18. st)
vzdelanie2 p. zdelanie