Slovenské slovníky

kssj psp sssj ⇄ sss ssj hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

vzbudiť dok. dať podnet, prebudiť, vyvolať: v. obdiv, podozrenie;

nedok. vzbudzovať

// vzbudiť sa prebudiť sa: v-l sa v ňom záujem o šport;

nedok. vzbudzovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

vzbudiť ‑í ‑ia dok.; vzbudiť sa

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

budiť -dí -dia buď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (koho, čo) ▶ privádzať zo spánku do stavu bdenia; vytŕhať zo spánku; syn. prebúdzať, zobúdzať: b. deti; budenie telefónom; ráno ma nebuď!; Spočiatku som bola ustavične unavená, deti ma budili každé tri hodiny. [NP 1995]; Nočné živočíchy nesmiete cez deň budiť a narúšať tak ich stereotyp. [Pd 1994]
2. (čo) ▶ spôsobovať vznik niečoho; byť príčinou vzniku niečoho; syn. vzbudzovať, vyvolávať: b. hnev, obdiv, súcit, zvedavosť; b. nenávisť, odpor, rešpekt; b. podozrenie, pochybnosti; b. pozornosť, verejné pohoršenie; Ich počínanie budilo úžas. [R. Jašík]; Vašou povinnosťou je manžela budiť k aktivite. [A. Bednár]; bledučké dievčatko, ktoré budilo dojem ustráchanej bytosti [Pd 1994]
◘ fraz. budiť zlú krv vyvolávať pohoršenie
▷ opak. budievať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ prebudiť, zobudiť, k 2 ↗ vzbudiť

budiť sa -dí sa -dia sa buď sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie sa nedok. 1. ▶ prechádzať zo spánku do stavu bdenia; syn. prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa zo sna; b. sa skoro ráno; b. sa na hluk; Každá mama vie, čo je to budiť sa na detský plač. [VNK 2002]; pren. Zem sa budí, mäkne. [L. Ťažký]
2. ▶ začínať jestvovať; syn. vznikať, objavovať sa: Radosť sa budila v Goljanovom srdci, ale chvíľami ustupovala neznámemu žiaľu. [K. Horák]; Toľko rán, v ktorých nástojčivo budí sa pieseň. [J. Kantorová-Báliková]
▷ dok. ↗ prebudiť sa, zobudiť sa, k 2 i ↗ vzbudiť sa

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

-diť/109689 4.30: verbá inf. dok. 77070 presadiť/5076 nahradiť/4735 sústrediť/4728 zaradiť/4228 poradiť/4146 potvrdiť/3664 posúdiť/3223 prezradiť/2446 oslobodiť/1782 hodiť/1780 zariadiť/1706 vyhodiť/1504 povzbudiť/1453 zriadiť/1320 podriadiť/1285 vzbudiť/1211 uhradiť/1125 vyslobodiť/1098 poškodiť/1080 usadiť/1053 odradiť/1031 vyvodiť/1004 obsadiť/984 zobudiť/954 nasadiť/929 zavraždiť/864 narodiť/820 prebudiť/811 posadiť/759 odsúdiť/706 uškodiť/699 priradiť/675 prihodiť/627 odvodiť/612 zhodiť/602 zladiť/595 zosúladiť/566 usúdiť/543 zhromaždiť/534 odprevadiť/517 zasadiť/505 (159/13090)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieť • zastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach) • náb. vstať z mŕtvych

2. začať znova jestvovať • obnoviť sa • oživnúť • obživnúť • oživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil sa • vzbudiť sa • prebudiť sa • objaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tvári • poožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúť • oživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmi • okriať • obodrieť • zbodrieť • vzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružil • rozveseliť sa • rozjariť sa • rozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihrali • zried. rozžiť sa (F. Hečko) • poožívať (postupne): deti akosi poožívali

vnuknúť dať náhly podnet: priateľ mi vnukol novú myšlienku • vyvolať • vzbudiť: reč vyvolala, vzbudila v nás nesprávnu predstavu • podnietiť • kniž. vznietiť: podnietiť, vznietiť v niekom podozrenie, pochybnosti • kniž. navodiť: navodil v poslucháčoch čudné pocity • sugerovať • vsugerovať (vnuknúť sugesciou): vsugeroval mi dobrú ideu

vyvolať 1. spôsobiť vznik • vzbudiť • podnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivu • kniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozrenie • zobudiť: chceli v nás zobudiť súcit • kniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféru • vyčariť • kniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmev • zapríčiniť • kniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu

2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu • predstaviť si • vybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvár • kniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu

3. menom vyzvať žiaka odpovedať • štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne

vzbudiť sa 1. p. zobudiť sa 2, vzniknúť 2. p. zobudiť sa 1

vzbudiť 1. dať podnet na vznik niečoho • vyvolať • podnietiť: chlapcovo správanie vzbudilo, vyvolalo podozrenie; neposlušnosť vzbudila, podnietila vo mne zlosť • zobudiť • prebudiť: ochota zobudí v ňom pocit vďačnosti; prebudiť v mládeži iniciatívu • hovor. zbudiť: zbudil v dievčati silný cit • kniž. vznietiť: vznietiť vášeň • spôsobiť • zapríčiniť (stať sa príčinou obyč. niečoho negatívneho): svojím správaním spôsobí, zapríčiní rozruch, škandál

2. p. zobudiť 1

vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničoho • nastať • zavládnuť: nastala panika • kniž.: zrodiť sa • vzrásť • vzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hláv • pôjsť: všetko nešťastie pošlo z toho • utvoriť sa • vytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhy • urobiť sa • spraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenec • vyvinúť sa • vystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystane • pren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitne • vziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo? • začať sa • strhnúť sa • vypuknúť • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklo • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporu • expr.: vyliahnuť sa • zliahnuť sa • uliahnuť sa • hovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmysly • kniž.: skrsnúť • vzísť • kniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzíde • prebudiť sa • vzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport

zapáliť 1. spôsobiť horenie, oheň; horením, ohňom uviesť do činnosti: zapáliť vatru, stoh slamy; zapáliť motor • podpáliť (odspodu, často aj s cieľom spôsobiť požiar): podpáliť pod kotol; zo závisti podpáliť chatu niekomu • pripáliť (od niečoho horiaceho): pripáliť sviečku, cigaretu jednu od druhej • zapiecť • pripiecť (zapáliť fajku): zapiecť, pripiecť zapekačku • kniž.: vznietiť • roznietiť • rozdúchať (obyč. pren.): vznietiť iskru; vznietiť, roznietiť vášne, nenávisť • poet. vzňať (Roy) • zried. zvatriť (urobiť oheň, vatru): zvatriť les • pozapaľovať (postupne)

2. spôsobiť, že svetelný zdroj začne vydávať svetlo • zažať • zasvietiť: zapáľ, zažni, zasvieť, lebo už nevidím • rozžať • rozožať • rozsvietiť: rozžali, rozsvietili všetky lustre • zried. rozžiariť: hviezdy rozžiarili oblohu • pozapaľovať • porozžíhať • porozžínať • pozažíhať • pozažínať (postupne, viac svetelných zdrojov)

3. expr. hlboko zaujať (za niečo), vzbudiť veľký záujem (o niečo) • nadchnúť: zapáliť, oduševniť, nadchnúť mládež za národné veci • kniž. zanietiť: zanietiť niekoho za spravodlivosť • vzbudiť • kniž.: roznietiť • vznietiť • podnietiť (vyvolať nejaký silný cit): vzbudiť, roznietiť túžbu; vznietiť, podnietiť nadšenie • rozohniť • rozplameniť: rozohniť, rozplameniť dav pôsobivým prejavom

zobudiť 1. priviesť zo spánku, z mdlôb al. z nejakého duševného stavu do stavu bdenia; pren. vytrhnúť z pasivity • prebudiť • zbudiť: kázal sa z(o)budiť o šiestej; prebudil ma lomoz z vedľajšej izby; zobuď, prebuď ho zo zadumania • zastar. vzbudiť: vzbudiť zo spánku niekoho • expr. zohnať: Zožeň ho, už je neskoro! • prebrať: nemohol sa prebrať z mrákot, zo spánku • expr.: zduriť • zburcovať • zbútoriť • zbuntošiť • zbuntovať (obyč. v pren. význame): zdurili, zburcovali nás o polnoci; zburcovať, zbuntošiť niekoho do aktivity • pobudiť • pozobúdzať • poprebúdzať • popreberať (postupne, viac osôb)

2. p. vzbudiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

budiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) rušiť niekomu spánok, prebúdzať zo sna, zobúdzať: O tretej ráno už vstal a budil starú mater. (Taj.) Vozy rachocú a budia tiché kopanice. (Ráz.)

2. (čo) vzbudzovať, vyvolávať, byť príčinou niečoho: b. obdiv, b. záujem; b. úctu, lásku k niečomu; budiť v niekom dobré predsavzatie; b. národné povedomie; b. pozornosť, nechuť, nenávisť, závisť, údiv, úžas, odpor, súcit; el. tech. b. napätie

● b. zlú krv vyvolávať pohoršenie, b. podozrenie byť podozrivý;

opak. budievať, -a, -ajú;

dok. k 1 zobudiť, prebudiť, k 2 vzbudiť

|| budiť sa

1. preberať sa zo spánku, prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa včas ráno, b. sa sám od seba; Chalupy sa budia pomaly. (Ráz.); pren.: Vidiek sa budí. (Kuk.) Nastala jar. Všetko sa budí k životu. (Tim.);

2. vznikať, objavovať sa: Ak v blízkosti vodiča pohybujeme magnetom, budí sa (indukuje sa) vo vodiči elektrický prúd. — Tým viacej budila sa v Tonkovi maminkina povaha. (Taj.);

dok. zobudiť sa, prebudiť sa

vzbudiť, -í, -ia dok.

1. trochu zastar. (koho) prebudiť, zobudiť: Žobrák ráno vzbudil Žltovlásku. (Dobš.) Jánošík vzbudí spáčov zo sna. (Ráz.-Mart.); pren. Musím vzbudiť svedomie grófkino (Jégé) spôsobiť, aby cítila výčitky.

2. (čo) dať podnet k vzniku niečoho, vyvolať, spôsobiť: v. záujem o niečo; v. strach, nepokoj, nedôveru, podozrenie, prekvapenie, obdiv, pohoršenie, pochybnosti, rozruch, pozornosť, odpor, túžbu, hnev, nenávisť, lásku, sympatiu, úctu, ľútosť, sústrasť, ohlas, rešpekt, smiech; Roztrieštením atómu môžu vzbudiť takú silu, ktorá i našu planétu môže rozmetať na kusy. (Jégé) v. elektrický prúd pôsobením magnetu;

nedok. k 2 vzbudzovať, -uje, -ujú;

k 1 zried. vzbúdzať, -a, -ajú

|| vzbudiť sa

1. kniž. zastar. zobudiť sa, prebudiť sa: Pretože sa to dialo oproti špitálu, kde náš akademik odfukoval, aký div, že vzbudiac sa bral to na seba. (Záb.); pren. Hora zašumela, lebo vetrík sa vzbudil (Hor.) začal fúkať.

2. vzniknúť, povstať: V Ondrejovi vzbudil sa podivný cit, akási predtucha. (Vaj.);

nedok. vzbúdzať sa;

k 2 i vzbudzovať sa

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

vzbudiť [(v)zbud-] dk
1. koho prebudiť, zobudiť: ante prandium geden paar sedum spusobuge, potom circa meridiem opet sedes a geden k wečeru, aneb wzbudj čzloweka w nocy ze spanj (OCh 17. st); wzbudiž dusse telo z spani, wychazit denice; když pak se wispim, zas mne zbud a (k) pracy dobre hned powzbud (KK 1709); prinde o pulnoci angel chce ho (Petra) wzbudit, uderice ho w bok (MS 1758);
x. pren Yežissi, upadnútych pozdwihol sy a ospanliwych zbudil sy (BlR 18. st) vytrhol z nečinnosti; Pan Buh wssechmohucy raczy sy takowjch zbudjti, kterj by mohly nasse swobodj zastawati a obec tak riditi (RUŽOMBEROK 1610) povolať
2. čo dať podnet k vzniku niečoho, vyvolať, spôsobiť: wyleg na nas nyni Ducha tweho Swateho a skrze neho obnowi nás a posweti nás y wzbudi w nás prawu a žiwu wyru (Mod 1573 E); brustworecz chut k gjdlu wzbudy (MT 17. st); (Boh) prilezitost k hrychum pretrhl, pokanj zbudil (PI 1749); concitare misericordiam: smilowánj, slitowánj, smjch, nenáwist wzbuditi (WU 1750); z pohanstwa a cuzich naroduw wzbudena gest oprawdiwa cirkew (MS 1758); aspon se usyluj wzbudiťi w srdcy twem litost, ktera je dostatečna čloweka osprawedlniti (CDu 18. st);
x. pren powedél protož Yúdas k Ónan, synu swému: wégdi k žene bratra twého a spog sa s ňu, abys zbudil plemeno bratru twému (KB 1757) rozmnožil rod; Boh vzbudil Spasitela (SJ 18. st) zoslal; Mogžissowi slibeno, že proroka wzbudi z prostredkuw bratruw geho (KK 1709) zošle z potomstva bratov; Alexander Welky z popele geg wzbudil, grunty y to mesto zas slawne wistawil, Nowu Tróju nazwal (KCS 18. st) znovu postavil, od základov vybudoval; ponewač protiwnik Krystuw a krestanuw bude, ceremonie židowske wzbudi, potwrdi a wichwalowati bude (MK 18. st) obnoví obrady
3. koho vyvoliť, vyznačiť, ustanoviť niekoho: y medzy pohanmy giste osobi zbuďil Búch, skrz ktere učynil, aby predpowedene byli mnohe chwalitebne Pana nasseho skutky (PP 1734); já zbudzim z medzi vász proroka barz velyikoho, vám za vikupené (HPS 1752)
4. náb (po smrti) prebrať k večnému životu, vzkriesiť: Pan Kristus wlastnim hlasem swim mrtwich wzbudy (KT 1631); Krystus ma moc mrtwych k sudu wzbuditi (GŠ 1758); (Saul) obratil se ku djabelskeg bosorce a hadačce, aby mu wzbudila Samuela mrtweho (GK 1779) vyvolala; Buh vzbudil v treti den zgeveniho na(m) (SS 18. st); gá zbuďím ho w posledném dňi (BN 1796); skrze neho (Ježiša) guž miserné toto ťelo guž gest zbudene a od posskwrnj gest oslobozene (BlR 18. st); vzbudzovať [(v)zb-; -dzo-, -ďo-, -zo-], vzbúdzať [zb-; -dza-, -ďa-] ndk k 1: ptáčkowe na switaňý spýwagý wesele, zbuzugýce hlasite nás ku Boži chwále (CC 1655); zawazugem was z prisahu dceri yeruzalemske, aby ste nezbudzali, ani ze sna newiražali milenku, dokut by ona sama nechcela (MS 1749); kdo rozpráwá tomu, ktery neslyssy, gakoby kdo zbuďowal s ťážsského sna toho, ktery spj (KB 1757); excito: zbuďugem, prebuďugem (KS 1763); ustanoweni bratr wssech mnjchu k običegne nočné modlitbe zbuzowal (VP 1764); k 2: Grehorowy Sstewnyczke(m)v hnew, kerzy magy p(ro)ty nemu pany Swetogenssczy, gemu dluzny wodpustyty y wssem poddanym panom Smreczenskych a z Trstheneho y na delsy nyakoweho hnewu zbuczowaty nemegy (L. JÁN 1480 SČL); (heslá duchovného boja) nám zretedlňe wyprawugy, k statečnosti nám wzbuzugi (CC 1655); prjskyrice wissnowá w wjne pitá prsi mekčy, chuť k gidlu zbuzuge a kamen droby, posskwrnenj na twari stjra (MT 17. st); s dúfanlivým srdcem krivdy zbúdza (ASL 1740); krászné kvétki szvój roszkosni pach vidávaju, na chválu zbúdzaju (HPS 1752); usilugeme se w žiwobiti nassem tento predrahi križ naležite ctiti, w poboznosti miti a s nim se častokrate zehnati, k čemu nas wssech krestanuw Krystus Gežiss wzbudzuge (MS 1758); které (čnosti) člowek často zbudzowať powiňen (UV 1763); s. Wawrince k smrtj se pribljžugjcýho druhý dúchowný z teho welebnjho radu zbuzowal, aby se smrtj nebál (SlK 1766-80) povzbudzoval; (chlapec) wssade podezreny zbucuwal (PT 1778); častokrát (je) wec wjborne swatá, která nebezpéčne pokussenj wnútrj zbuduge (BlR 18. st);
x. pren dwanaste tisjcuw ostrowu ma gesste, než w tichto ostrowich zly ge witr gjste, powetry nezdrawe, odkud nebezpečne nemocy wzbuzuge take ustawične (KCS 18. st) spôsobuje choroby
L. sen v. uspávať: do wina same bez bylku wložene (čakanka) a pyte sen zbuzuge (HL 17. st); weno a krasa nekdy spolu fragjruw wzbuzugj (KoB 1666) priťahujú
F. dobré domnenie o sebe v. robiť (dobrú) mienku o sebe: skrz bohactwi a umeňi uctiwost sa ploďí, dobre domneňi o sobe wzbudzowat nesskodí (GV 1755); vzbudiť sa [(v)zb-; -di-, -dzi-] dk
1. zobudiť sa, prebudiť sa: twrdo spala, než kdi se pred switanim zbudila, techda Katriny nyebolo (SPIŠ 1724); když sa rano ze sna zbudiss, obráť k Bohu misel (GV 1755); excire somno, vel ex somno: z sna zbuditi se, precititi se (KS 1763); zbudili se medwedi (PT 1778); obetugme tehdi Bohu každe rano prweg, nežli robit pocneme, gak se len zbuczime, ze Pana doras ku Bohu se obracit treba (SJ 18. st)
2. vzniknúť, povstať: hospodar dobry a laskawy wiplacal mzdu delňikum tak, gako se zgednal a ponewač gednako dal wsseckim, geden totissto peňis, gako tym, kteri cely den pracowali, tak y tym, kteri toliko gednu hodinu pracowali, tehdy wzbudila se zawist w srdcy delnikuw (GK 1779); mnoha zlost hrichuw se zbudila (Káz 18. st); gesste masso wezelo w zubých gegých a ay hnew Božj wzbudil se na lid (SK 1697); vzbudzovať sa [(v)zb-; -dz-, -ď-, -z-; -ovať, -uvať], vzbúdzať sa [zb-; -ďa-] ndk k 1: expergiscor: zbuzugem sa (VT 1648); resuscitor: zbuďugem sa et prebuďugem sa (KS 1763); hned, kdiž se zbuďugess, powstáwagycy na nočnú sláwnost Božj, znameni sw. križa pozórňe wypoweď a Boha nakrátko odprosug (BlR 18. st); k 2: my mužeme se w čnostech wzbuzowaty a nebe skrze to sobe zaslužity (Le 1730); wetssa bazeň se wzbudzuge ze sprawedliwosti (GŠ 1758); misel ku hláseny k polum a pastéw dobročinosti se zbucuwala (PT 1778); mysel dobrého čloweka zachraňuge sa čistotná, y newedomost skládá, y tichučka sa mywá, y oswicuge sa, y zbuďuge sa, y potwrzuge sa a wybórnú krásu prigjmá (BlR 18. st); zdaliss ten weliki hnew w tobe se wzbudzuge dost z maličkych pryčyn? (CDu 18. st); kdiž se zbúďass a pri rozume bywass, to, čo nečisteho gest w sebe osskliwit budess (BlR 18. st)