vzbudiť [(v)zbud-] dk
1. koho prebudiť, zobudiť: ante prandium geden paar sedum spusobuge, potom circa meridiem opet sedes a geden k wečeru, aneb wzbudj čzloweka w nocy ze spanj (OCh 17. st); wzbudiž dusse telo z spani, wychazit denice; když pak se wispim, zas mne zbud a (k) pracy dobre hned powzbud (KK 1709); prinde o pulnoci angel chce ho (Petra) wzbudit, uderice ho w bok (MS 1758);
x. pren Yežissi, upadnútych pozdwihol sy a ospanliwych zbudil sy (BlR 18. st) vytrhol z nečinnosti; Pan Buh wssechmohucy raczy sy takowjch zbudjti, kterj by mohly nasse swobodj zastawati a obec tak riditi (RUŽOMBEROK 1610) povolať
2. čo dať podnet k vzniku niečoho, vyvolať, spôsobiť: wyleg na nas nyni Ducha tweho Swateho a skrze neho obnowi nás a posweti nás y wzbudi w nás prawu a žiwu wyru (Mod 1573 E); brustworecz chut k gjdlu wzbudy (MT 17. st); (Boh) prilezitost k hrychum pretrhl, pokanj zbudil (PI 1749); concitare misericordiam: smilowánj, slitowánj, smjch, nenáwist wzbuditi (WU 1750); z pohanstwa a cuzich naroduw wzbudena gest oprawdiwa cirkew (MS 1758); aspon se usyluj wzbudiťi w srdcy twem litost, ktera je dostatečna čloweka osprawedlniti (CDu 18. st);
x. pren powedél protož Yúdas k Ónan, synu swému: wégdi k žene bratra twého a spog sa s ňu, abys zbudil plemeno bratru twému (KB 1757) rozmnožil rod; Boh vzbudil Spasitela (SJ 18. st) zoslal; Mogžissowi slibeno, že proroka wzbudi z prostredkuw bratruw geho (KK 1709) zošle z potomstva bratov; Alexander Welky z popele geg wzbudil, grunty y to mesto zas slawne wistawil, Nowu Tróju nazwal (KCS 18. st) znovu postavil, od základov vybudoval; ponewač protiwnik Krystuw a krestanuw bude, ceremonie židowske wzbudi, potwrdi a wichwalowati bude (MK 18. st) obnoví obrady
3. koho vyvoliť, vyznačiť, ustanoviť niekoho: y medzy pohanmy giste osobi zbuďil Búch, skrz ktere učynil, aby predpowedene byli mnohe chwalitebne Pana nasseho skutky (PP 1734); já zbudzim z medzi vász proroka barz velyikoho, vám za vikupené (HPS 1752)
4. náb (po smrti) prebrať k večnému životu, vzkriesiť: Pan Kristus wlastnim hlasem swim mrtwich wzbudy (KT 1631); Krystus ma moc mrtwych k sudu wzbuditi (GŠ 1758); (Saul) obratil se ku djabelskeg bosorce a hadačce, aby mu wzbudila Samuela mrtweho (GK 1779) vyvolala; Buh vzbudil v treti den zgeveniho na(m) (SS 18. st); gá zbuďím ho w posledném dňi (BN 1796); skrze neho (Ježiša) guž miserné toto ťelo guž gest zbudene a od posskwrnj gest oslobozene (BlR 18. st); vzbudzovať [(v)zb-; -dzo-, -ďo-, -zo-], vzbúdzať [zb-; -dza-, -ďa-] ndk k 1: ptáčkowe na switaňý spýwagý wesele, zbuzugýce hlasite nás ku Boži chwále (CC 1655); zawazugem was z prisahu dceri yeruzalemske, aby ste nezbudzali, ani ze sna newiražali milenku, dokut by ona sama nechcela (MS 1749); kdo rozpráwá tomu, ktery neslyssy, gakoby kdo zbuďowal s ťážsského sna toho, ktery spj (KB 1757); excito: zbuďugem, prebuďugem (KS 1763); ustanoweni bratr wssech mnjchu k običegne nočné modlitbe zbuzowal (VP 1764); k 2: Grehorowy Sstewnyczke(m)v hnew, kerzy magy p(ro)ty nemu pany Swetogenssczy, gemu dluzny wodpustyty y wssem poddanym panom Smreczenskych a z Trstheneho y na delsy nyakoweho hnewu zbuczowaty nemegy (L. JÁN 1480 SČL); (heslá duchovného boja) nám zretedlňe wyprawugy, k statečnosti nám wzbuzugi (CC 1655); prjskyrice wissnowá w wjne pitá prsi mekčy, chuť k gidlu zbuzuge a kamen droby, posskwrnenj na twari stjra (MT 17. st); s dúfanlivým srdcem krivdy zbúdza (ASL 1740); krászné kvétki szvój roszkosni pach vidávaju, na chválu zbúdzaju (HPS 1752); usilugeme se w žiwobiti nassem tento predrahi križ naležite ctiti, w poboznosti miti a s nim se častokrate zehnati, k čemu nas wssech krestanuw Krystus Gežiss wzbudzuge (MS 1758); které (čnosti) člowek často zbudzowať powiňen (UV 1763); s. Wawrince k smrtj se pribljžugjcýho druhý dúchowný z teho welebnjho radu zbuzowal, aby se smrtj nebál (SlK 1766-80) povzbudzoval; (chlapec) wssade podezreny zbucuwal (PT 1778); častokrát (je) wec wjborne swatá, která nebezpéčne pokussenj wnútrj zbuduge (BlR 18. st);
x. pren dwanaste tisjcuw ostrowu ma gesste, než w tichto ostrowich zly ge witr gjste, powetry nezdrawe, odkud nebezpečne nemocy wzbuzuge take ustawične (KCS 18. st) spôsobuje choroby
L. sen v. uspávať: do wina same bez bylku wložene (čakanka) a pyte sen zbuzuge (HL 17. st); weno a krasa nekdy spolu fragjruw wzbuzugj (KoB 1666) priťahujú
F. dobré domnenie o sebe v. robiť (dobrú) mienku o sebe: skrz bohactwi a umeňi uctiwost sa ploďí, dobre domneňi o sobe wzbudzowat nesskodí (GV 1755); vzbudiť sa [(v)zb-; -di-, -dzi-] dk
1. zobudiť sa, prebudiť sa: twrdo spala, než kdi se pred switanim zbudila, techda Katriny nyebolo (SPIŠ 1724); když sa rano ze sna zbudiss, obráť k Bohu misel (GV 1755); excire somno, vel ex somno: z sna zbuditi se, precititi se (KS 1763); zbudili se medwedi (PT 1778); obetugme tehdi Bohu každe rano prweg, nežli robit pocneme, gak se len zbuczime, ze Pana doras ku Bohu se obracit treba (SJ 18. st)
2. vzniknúť, povstať: hospodar dobry a laskawy wiplacal mzdu delňikum tak, gako se zgednal a ponewač gednako dal wsseckim, geden totissto peňis, gako tym, kteri cely den pracowali, tak y tym, kteri toliko gednu hodinu pracowali, tehdy wzbudila se zawist w srdcy delnikuw (GK 1779); mnoha zlost hrichuw se zbudila (Káz 18. st); gesste masso wezelo w zubých gegých a ay hnew Božj wzbudil se na lid (SK 1697); vzbudzovať sa [(v)zb-; -dz-, -ď-, -z-; -ovať, -uvať], vzbúdzať sa [zb-; -ďa-] ndk k 1: expergiscor: zbuzugem sa (VT 1648); resuscitor: zbuďugem sa et prebuďugem sa (KS 1763); hned, kdiž se zbuďugess, powstáwagycy na nočnú sláwnost Božj, znameni sw. križa pozórňe wypoweď a Boha nakrátko odprosug (BlR 18. st); k 2: my mužeme se w čnostech wzbuzowaty a nebe skrze to sobe zaslužity (Le 1730); wetssa bazeň se wzbudzuge ze sprawedliwosti (GŠ 1758); misel ku hláseny k polum a pastéw dobročinosti se zbucuwala (PT 1778); mysel dobrého čloweka zachraňuge sa čistotná, y newedomost skládá, y tichučka sa mywá, y oswicuge sa, y zbuďuge sa, y potwrzuge sa a wybórnú krásu prigjmá (BlR 18. st); zdaliss ten weliki hnew w tobe se wzbudzuge dost z maličkych pryčyn? (CDu 18. st); kdiž se zbúďass a pri rozume bywass, to, čo nečisteho gest w sebe osskliwit budess (BlR 18. st)
vzbudzovať p. vzbudiť