Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

vzbúriť -i dok.

1. priviesť k vzbure, pobúriť: v. robotníctvo, vojsko

2. rozbúriť (význ. 1), rozvlniť: zemetrasenie v-lo morskú hladinu

3. rozrušiť (význ. 1), rozbúriť, pobúriť: udalosť v-la celú dedinu

// vzbúriť sa

1. odoprieť poslušnosť, vzoprieť sa: v. sa proti útlaku

2. rozbúriť sa (význ. 1), rozvlniť sa: v-ená hladina jazera

3. (o citoch ap.) búrlivo sa prejaviť; vzbĺknuť, vzplanúť: v-l sa v ňom hnev; v-ená krv rozbúrená

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vzbúriť ‑i ‑ia dok.; vzbúriť sa

vzbúriť -ri -ria vzbúr! -ril -riac -rený -renie dok.


vzbúriť sa -ri sa -ria sa vzbúr sa! -ril sa -riac sa -rený -renie sa dok.

búriť -ri -ria búr! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (koho, čo; proti komu; ø) ▶ podnecovať hnev, odpor, vzburu; syn. poburovať, popudzovať: Ako poznáme jeho letoru, predpokladali by sme, že niekde vpredu vykrikuje heslá proti senátu, búri. [T. Winkler]
2. ▶ prudko, búrlivo, hlučne sa prejavovať; syn. burácať: víchor, sála búri; srdce búri ako vulkán [J. Smrek]; Diváci búrili celý zápas. [Pd 1994]
3. (čo v kom) ▶ vyvádzať z duševného pokoja, z rovnováhy; dráždiť zmysly; syn. vzrušovať, znepokojovať: b. v ľuďoch svedomie; také reči búria v ňom krv, žlč; Včera však rodičom skôr búrili adrenalín v krvi. [Vč 1990]
4. (koho, čo) ▶ vyrušovať z pokoja, zo spánku; syn. burcovať: b. včasráno celý dom
opak. búrievať -va -vajú -val; dok. k 1, 3, 4vzbúriť


búriť sa -ri sa -ria sa búr sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. 1. (ø; proti komu, čomu) ▶ prejavovať nespokojnosť, vzdor, stavať sa na odpor; syn. povstávať, rebelovať: odborári, študenti sa búria; Odovzdaj sa do vôle osudu, nerepci, nebúr sa. [J. Beňo]; Aj sám sa vnútorne búrim proti všetkým príkazom. [V. Mináč]
2. ▶ (o citoch, o ľudských orgánoch) prudko sa prejavovať, búrlivo reagovať (po podráždení); syn. dvíhať sa, vrieť: hnev sa v ňom búri; žalúdok, žlč, krv sa mu búri; Búrila sa vo mne zvedavosť, vírili sa vo mne otázky. [A. Bednár]; Všetci pozerajú tým smerom, plameň im ožiaruje tváre, pod červeným odbleskom sa búri nespokojnosť. [J. Papp]
3. ▶ prejavovať sa rýchlym pohybom, prudkou reakciou; syn. dvíhať sa, vzdúvať sa: more sa búri; víno sa búri prudko kvasí
dok. k 1, 2vzbúriť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiťrozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčilarozbúriťrozrušiťrozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnostirozvíriťrozvlniť: rozvírenie verejnej mienkyexpr. pobalušiťvyrušiťrozčúliťpodráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie

p. aj nahnevať

2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinupohnevať: nechcel si pohnevať matkuexpr. poštvať: poštvali ho proti kolektívuvzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniuexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosťpohoršiťrozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládencairitovať: čosi ma na celom prípade iritovalo


podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnetdať popuddať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiuvyvolaťspôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburuzapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcieiniciovať: iniciovanie pomstykniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnostipopudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporupohnúťpopohnaťpoduriťaktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdiapubl. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesazburcovaťstrhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciámvyburcovať: vyburcovať v niekom odvahuvydráždiť: vydráždiť zmyslyvyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, sporsubšt. vyhecovať • kniž.: vznietiťroznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziukniž. stimulovaťmotivovaťpovzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikaniazaburcovať: zaburcovať svedomím niekohoinšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusuexpr.: nabadúriťnabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila myslerozvíriťzvíriťrozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky

2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebevzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podnikuexpr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do bojarozvíriťzvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov


rozbúriť 1. priviesť do prudkého pohybu • rozvlniťzvlniť: vietor rozbúril, rozvlnil morerozvíriťzvíriť (priviesť do vírivého pohybu): hnev jej rozvíril krvzvíchriťvzbúriť: vietor zvíchril, vzbúril prach na cesterozpeniť (vytvoriť penu): búrka rozpenila rieku

2. intenzívne vyviesť z psychického pokoja • vzbúriťrozvíriťzvíriť: správa mu rozbúrila, vzbúrila myseľrozvášniťkniž.: rozvíchriťzvíchriť: rozvášnila jeho city; zvíchrenie zmyslovvzrušiťrozrušiťotriasť: udalosť ho rozrušila, otriasla nímrozdráždiťkniž.: rozjatriťzjatriťexpr. rozryť: hnev mu zjatril, rozryl dušurozvlniťzvlniťhovor. expr. zbadúriť: rozvlnil jej túžby; sen ho zbadúril


rozrušiť 1. vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy • vzrušiť: správa ho rozrušila, vzrušilarozhýbaťrozochvieť (v menšej miere): film rozhýbal obecenstvovzbúriťrozbúriťotriasť (vo veľkej miere rozrušiť): láska rozbúrila jeho city; správa ním otriaslarozvíriťzvíriťexpr. rozryťkniž.: rozjatriťzjatriťzvíchriť: rozvírené vášne; rozjatrené, zvíchrené cityexpr. rozbabrať: celkom ho to rozbabralorozdráždiťpodráždiťpobúriť (nepríjemne, negatívne rozrušiť): výsmech ho rozdráždil, podráždilrozvášniť (vyvolať vášeň): prejavom rozvášnil davznepokojiť (zároveň vyvolať obavy): udalosti ju znepokojili

2. p. porušiť 1


spriečiť sa 1. postaviť sa priečne • vzpriečiť sa: brvno sa vo vode spriečilo, vzpriečilovzoprieť savzopäť sazopnúť savztýčiť sa (zaujať polohu, ktorá niečomu, niekomu prekáža): niečo sa mu v hrdle vzoprelo, vztýčilo, vzopälozapriečiť sazaseknúť sazadrhnúť sa: koleso sa zapriečilo

2. postaviť sa na odpor • vzoprieť savzpriečiť sa: spriečil sa, vzoprel sa, vzpriečil sa rodičovskej vôlivzbúriť sasprotiviť sa: vzbúrila sa, sprotivila sa, spriečila sa proti nespravodlivému rozhodnutiuzried. sprieť sa (Timrava)hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)

p. aj zaťať sa

3. p. sprotiviť sa 1, 2


sprotiviť sa 1. stať sa protivným, odpudzujúcim, hnusným • zhnusiť saspríkriť saspríkrieť: sprotivilo sa mu zafajčené prostredie; spríkrila, zhnusila sa nám taká predstavazoškliviť sa: zošklivil sa sám sebeznechutiť sazbridiť sa (stať sa nechutným al. vzbudiť nechuť k niečomu): správanie mladíka sa všetkým znechutilospriečiť sazried. vzpriečiť sa: nedovarené mäso sa mu spriečilozried. znepríjemnieť (stať sa nepríjemným): hlasy mi po chvíli znepríjemneli

2. postaviť sa na odpor • spriečiť savzpriečiť savzoprieť sa: sprotivil sa, spriečil sa nášmu želaniuvzbúriť sazried. sprieť sa: vzbúril sa rozkazu vedúcehohovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)hovor. zastaráv. zoprieť sa


vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odporvzoprieť sazastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprelasprotiviť savzpriečiť saspriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazupovstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovipostaviť sa: neopováži sa postaviť rodičomkniž.: vzopnúť savzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odporfraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrilarozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnilirozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri

3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúťexpr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jedkniž.: vzbĺknuťvzblčaťvzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silourozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenilexpr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilokniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit


vzbúriť 1. p. rozbúriť 1, 2 2. p. pobúriť 2, podnietiť 2 3. p. vzrušiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

búriť, -i, -ia nedok.

1. (koho, čo, proti komu i bezpredm.) znepokojovať, podnecovať, poburovať: b. ľudí, b. svet, b. krajinu; Búril a demonštroval, kde sa len naskytla príležitosť. (Urb.) Vytýkajú mi, že búrim proti bratom. (Urb.); pren. čo mi búri myseľ (Šolt.);

2. (koho, čo i bezpredm.) vyrušovať z pokoja, zo spánku, burcovať: Prišli ho búriť v takú posvätnú chvíľu. (Kuk.) Bola to pochaposť búriť včasráno a ešte nemocnicu v nedeľu. (Tat.)

3. expr. robiť hrmot, búchať: Vratko búril na dvere. (Tat.)

4. burácať, besnieť, búrlivo sa prejavovať, búriť sa; (o citoch) lomcovať niekým: Vietor hrozne búri a fičí. (Vaj.) Von búrila búrka, hromy bili, trieskali. (Ondr.) Zabudne na život, čo búri okolo. (Smrek) Strašný hnev v nej búri. (Kuk.) Bolo vidieť na ňom, ako mu to búri v duši. (Taj.);

opak. búrievať, -a, -ajú;

dok. k 1 vzbúriť, vybúriť, k 3 zabúriť

|| búriť sa

1. (bezpredm. i proti komu, proti čomu) prejavovať nespokojnosť, stavať sa na odpor, robiť vzbury, povstávať: ľud sa búril proti vrchnosti, otroci sa búrili; podmanené národy sa búria;

2. (o prudkých vnútorných pocitoch, o vnútorných ľudských orgánoch, zried. i o veciach) vzpierať sa, prudko sa prejavovať: krv sa mu (v ňom) búri (od hnevu, zlosti); srdce sa mu búrilo (Jégé); hnev búril sa v jeho hrudi (Vaj.); Búri sa vo mne veľká hrdosť. (Tim.) Všetko sa v ňom búrilo. (Tat.) Niektorým sa v lietadle žalúdok búri. (Mor.) Stroj rachotil, búril sa. (Hor.)

3. dvíhať sa, vzdúvať sa; prudko kysnúť: more, voda sa búri, víno sa búri; mame nebúri sa tak mlieko v šechtári (Tim.) nepení sa;

dok. k 1, 2 vzbúriť sa, k 3 rozbúriť sa


vzbúriť, -i, -ia dok.

1. (čo) uviesť do pohybu, rozvíriť: Padajúce kvapky dažďa vzbúrili prach na hradskej. (Vaj.)

2. (koho) podnietiť k vzbure, pobúriť, poštvať: v. robotníkov proti pánom;

3. (koho, čo) pobúriť, vzrušiť, rozrušiť: Brigádnici vzbúrili celú dedinu. (Min.) Historky o otcovi vzbúrili jeho myseľ. (Kuk.) Celú si ma vzbúril. (Jes-á)

4. (čo) vyvolať, spôsobiť: Vzbúril celú rodinnú revolúciu. (Vaj.)

|| vzbúriť sa

1. odoprieť poslušnosť, postaviť sa na odpor, vzoprieť sa, urobiť vzburu: Vzbúrila sa niekedy jednadruhá cela väzenia. (Taj.) Koniari sa vzbúrili. (Heč.)

2. byť uvedený, dať sa do prudkého pohybu, rozbúriť sa: Celý dom sa vzbúril, keď počuli, čo sa stalo. (Kuk.)

3. rozčúliť sa, rozhnevať sa, pobúriť sa, vzrušiť sa: Akoby ju bol fľasol, tak sa vzbúrila. (Tim.) Odvolaj, alebo nie si mi priateľ — vzbúri sa Okánik. (Taj.)

4. (o citoch) dosiahnuť vysoký stupeň intenzity, prepuknúť: Hnev sa v ňom vzbúril. (Vaj.)

vzbúriť [(v)zb-] dk
1. čo uviesť do pohybu, rozvíriť niečo: neleg oleg na ohen, neb tak plamen zburiss, ktery neuskrowniss (BV 1652); troghrannj palice tweg moc a sila bozkj Neptuňe more takto zbaurila (PT 1796)
2. koho, čo podnietiť k vzbure, pobúriť: (niektorí kňazi) zbaurili proti nam wsseckau moc sweta (SC 17. st); Absolon kriwdu welku mu (Dávidovi) učinil, kdiž pokolenj israhelske protj niemu zburil (KT 1753); (rody) se obawaly, aby radny warta na kwalt neskrykla a miezto do zbranye nezbúryla (PeP 1769); co gest za wec, že smel protiwa otci swemu powstati, proti nemu poddanych wzburiti (SQ 1781)
3. koho, čo pobúriť, vzrušiť, rozrušiť: (Grosman Paľo) tak swogym wolanym a kricženým smel zburity wsseczku tuto pocztywu dedinu (N. PRAVNO 1631); hrich wssecek swět zburil, w niebesych buogi spusobil, rag posskwrnil (SK 1697); Gežiss na lody spal na podussce y zburilj geg (Le 1730) zobudili; Ulisessa aňy skrze utrhawe reči wzbauriti gsem ňemohl (SP 1696); perturbare aliqvem: nekoho zbauriti (LD 18. st)
4. čo vyvolať, spôsobiť: gedli gablko to a tak, gak na sebe, tak y na potomkuw swich, na wssecko pokoleni lidske hnew Boski wzburili (MS 1749); on (diabol) burku w powetry zburil, ktera owce juhasowj zbila (KT 1753); nenáwist gest proti nemu zburená (PeP 1770); druhý pak zproneweril se, protj otcy swému zburil wognu (ŽP 1788)
5. čo zničiť niečo: (:Scipio:) Affriku wirabowal, zburil, zhubil (PE 1764); toto celé mophtiho a sudcuv dokončeňí malo zbúriť a zňivečiť? (BR 1785); gesstě nebyla zemrela zlá Židów záwyst, kterj prekazitý chtěli a zburitj tento swatý skutek (WP 1768); peklo poznalo, kdj zburene bjlo (Káz 18. st); vzburovať ndk k 2: rebello: powstáwá(m), rozbrog činjm, protiwjm se et zburugem se (KS 1763); rebelo: zburugi se, powstáwám (GrP 1771); vzbúriť sa dk
1. rozbúriť sa: maczka tež galegu nemuže zadržat, kde se more zbury, tež musy se hibat (BV 1652); (more) chrosne se zbúrycze, urazené na skali z ukrutnym rozdelené zwukem odtúd odtahowalo se (PT 1778); wezmy sucheho sladu, wleg do suda a po maleg chwili se zbury a kisnuti bude (NN 18. st); gesli slunce na geho rozkas bech swug stawy, morske wlnobiti wedle wule geho guss se zburi a wiwissi (MK 18. st)
2. odoprieť poslušnosť, postaviť sa na odpor, vzoprieť sa, urobiť vzburu: nowina o pobitych Nemcych od hayduchow, kdy prissla do tohto leženi, zburilo se wssecko wogsko cysarske (RUŽOMBEROK 1605); wssecko stworeni, ktere pred upadem gemu (Adamovi) poslussne a poddane bilo, tenkrate naproti nemu se wzburilo a powstalo (MS 1749); nasleduiczy den z chyru po czelém mestye powstatého, zbúryl se lyd a kryčal (PeP 1770); (ľudia) pokúd rydeny budú od krála sprawedliwého, nezbúrga se (PT 1778);
x. pren widjs čloweka pred sebau, proťi nemužto wsseckj nesstestj odpornostj se zburili (PT 1796) bol veľmi nešťastný
3. rozčúliť sa, rozhnevať sa, pobúriť sa, vzrušiť sa: Swaty Duchu, stug pry mne, kdy se na mne zbury nepritel (AgS 1708); gá a ma mudrost gest pričjna, že Ty, Otče, sy se zburil proti pokolenj lidskému (MP 1718); gedenkrát prosi tech lidi Abrahám, abi Boha poznati se usilowali, na ktere slowa tak se zbúrili a wsstekly, že naňho gak na kamen prali (VP 1764); (Herodes) hned se zburil a wsetek Gerusalem hledal spusob iak bj ho (Krista) mohl zamorduwat (Káz 18. st)
4. vzniknúť, povstať: zatmelj se nebesa, zdwihlj se mrakawy, zburil se wetr a spadl desst weliky na zem (KT 1753); hlecte a widcte, z gedneho wssetečneho bludeni, gak welike zle se zburilo a powstalo (SQ 1781); oknem wihodily tich, ktery cisarssky comisari bily, z ktereg wecy potom wogna se zburila (KCS 18. st)
5. (o citoch) dosiahnuť vysoký stupeň intenzity, prepuknúť: tak se w něm (vo vojakovi) chljpnost zburila, že neostýchal se ten obraz od ssenkera sobě kupitj (MP 1718)

vzbúria sa proti kapitánovi se révolter contre le capitaine

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu