vzbúrenec -nca m. účastník vzbury: potrestanie v-ov;
vzbúrenkyňa -e -kýň ž.;
vzbúrenecký príd.
vzbúrenec -nca pl. N -nci m.
burič kto sa búri proti spoločenským poriadkom al. kto poburuje iných • vzbúrenec • rebel • rebelant: vystupovať v úlohe buriča, rebelanta; potrestanie buričov, vzbúrencov • odbojník • zastar. odbojca • disident (odporca oficiálnej politiky) • expr. buntovník • hovor. expr. buntoš: nechal povešať všetkých odbojníkov, buntovníkov • poburovateľ • poburovač • expr.: podpichovač • nahuckávač • pejor. štváč: nedajte sa ovplyvniť platenými poburovačmi • podvratník • rozvratník • zried. rozvracač (komu ide o rozvrátenie spoločenských pomerov): časť verejnosti podľahla rozvratníkom a neuznávala zákony
p. aj vzbúrenec, rozvratník
vzbúrenec účastník vzbury: bitka vzbúrencov s políciou • povstalec (účastník ozbrojenej vzbury): vojsko sa pridalo k povstalcom • odbojár (účastník organizovaného odporu proti režimu) • revolucionár (účastník revolúcie) • sprisahanec • konšpirátor (účastník tajne pripravovanej vzbury) • pučista (účastník puču) • odbojník • zastar. odbojca • burič • rebelant • rebel (kto sa búri proti autorite, režimu a pod.)
vzbúrenec, -nca m. kto sa vzbúril proti vládnúcemu režimu, proti vláde, odbojník, revolucionár: Vzbúrenci pobrali všetko to, čo bolo v kaštieli. (Ondr.) Páni desaťtisíce vzbúrencov umučili. (Heč.);
vzbúrenecký príd.: v. generál