vzývať -a nedok. kniž.
1. úpenlivo prosiť (najmä v náb. súvislosti): v. Boha
2. uctievať: v. krásu
vzývať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomným • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúceho • zastar. uklonkovať sa (Vansová)
2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvu • uctiť (si) • vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu kráse • cirk. adorovať • vzývať: adorovanie, vzývanie Boha • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťou • fraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfom • expr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti
vzývať kniž. 1. úpenlivo prosiť o pomoc vyššiu moc (v náboženskom zmysle) • kniž. invokovať: vzývať, invokovať Boha, svätých • náb. adorovať
2. prejavovať veľkú úctu, pokoru (obyč. Bohu, božstvu) • uctiť (si) • klaňať sa: vzývať jediného Boha, uctiť si ho, klaňať sa mu • náb. adorovať: slávnostné adorovanie • zbožňovať: zbožňovať, vzývať krásu
vzývať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, zried. i čo) úpenlivo volať, prosiť o pomoc, obyč. v náboženskom zmysle: v. boha, v. svätých; Zlou biedou položený n lopatky budem ťa vzývať, odplata. (Kost.)
2. (čo) uctievať, zbožňovať: Krása je modla, ktorú rád vzýva. (Sládk.) Zlorečili ste tomu, čo oni vzývali. (Kal.)
vzývať [(v)z-] ndk 1. koho, čo úpenlivo volať, prosiť o pomoc, obyč. v náboženskom zmysle: milosrdny Bože, my tobe wzywame a prosyme nad tymto detiatkem twogym, kterežto krstu tweho swateho žada a prosy (BAg 1585); rodičku Boži na pomoc wzýwame (CC 1655); kazatel z kazatedlnyce Ducha Swateho wzjwa (KoB 1666); invoco: wzywam, na pomoc wolám, pomoc, za pomoc žádám, prosym, orodugem (KS 1763); zywag mne w den krížuwány, ja oslobodim tobe a sláwit budess mne (PeP 1771); wziwagte milosrdenstwi Boske (MiK 18. st) 2. koho, čo uctievať, zbožňovať: mame gmeno geho wzijwati (BAg 1585); bezpečnegssj spusob g(es)t swjch žadosti wziwati, nežliže wen z njch (WO 1670); Izmahel delal sobe obrazy a babatka z blata a učy bratrička sweho, ab(y) gej wziwal (SK 1697); neny tento duch negaky mrtwy a modlarsky obraz, gakowy pohane wzjwali (UD 1775); čloweče, cty, zwelebug a wzywag za žiwota častokrate a to pobožne negswetegssy gmeno Marye (PS 1782) 3. volať, nazývať, menovať: rem suo nomine appelare: swogim gménem nazwati, wzywati, wolati, gménowati (WU 1750)