vzácny príd.
1. majúci veľkú cenu, drahocenný, cenný: v. kov ušľachtilý, napr. zlato, striebro; v-a surovina; v-e plyny inertné, nezlúčivé; v-e drevo; v-a kožušina; v-e knihy; v. nález; v-a práca; v-e kone (Jégé)
2. zriedka, málokedy sa vyskytujúci, nevídaný. v. prípad smrti (Vám.);
3. významný, význačný, vynikajúci: v. hosť, v-a návšteva; v. učenec (Vlč.); Vo Viedni Kállay stal sa vzácnym človekom. (Škult.)
4. zastar. ctený, vážený (v oslovení): Povedzte, vzácna panna, čo vám chybí. (Kal.) Odpustite, vzácny pane! (Šteinh.)
5. zastar. vznešený. Cestujúcim sú otvorené dvere do domov vzácnejších. (Dobš.);
vzácne prísl.
1. kniž. vynikajúcim spôsobom, jedinečne: V Jesenskom je vzácne vypestovaný zmysel pre životnú rovnováhu. (Mráz)
2. málokedy, zriedka;
vzácnosť, -ti ž.
1. zriedkavý, nevšedný jav: Kniha v rukách mládeže bola vzácnosťou. (Vám.)
2. niečo cenné, drahocenné; niečo hľadané, zriedkavé: Otec dal Tomášovi veľkú vzácnosť: škatuľku cigariet. (Zúb.) Dal jej všetky krásy a vzácnosti, ktoré má. (Hor.)
3. zastar. úcta, vážnosť: Či Maru i za svatku nezavolajú na faru, keď je v takej vzácnosti. (Tim.) (Knižky) cez leto nemali viac vo vzácnosti. (Šolt.)