Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyzvedieť, vyzvedieť sa -vie -vedia -veď! -vedel dok. vypytovaním ap. zistiť: v. tajomstvo od niekoho; v-ď sa, čo sa povráva!

nedok. vyzvedať, vyzvedať sa

1. k vyzvedieť (sa): netaktne sa v.; chodí, v-á, kým sa všetko nedozvie

2. iba vyzvedať pátraním ap. zhromažďovať tajné údaje o inom štáte; byť vyzvedačom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyzvedieť, vyzvedieť sa ‑vie ‑vedia ‑veď! ‑vedel dok.

vyzvedieť (sa) -vie (sa) -vedia (sa) vyzveď (sa)! -vedel (sa) -vediac (sa) -vedenie (sa) dok.

-dieť/84686 2.73: verbá inf. dok. 6864 dozvedieť/3845 uvidieť/1222 posedieť/546 dovidieť/285 obsedieť/169 zahľadieť/139 odsedieť/126 podieť/108 presedieť/91 vyzvedieť/76 zaodieť/68 zvedieť/50 znenávidieť/39 (8/100)

spýtať sa dať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo • opýtať sapoložiť otázku: spýtaj sa, opýtaj sa, kedy odchádza vlak; spýtať sa, opýtať sa na známych; položím vám otázku, s koľkými štátmi susedí naša republikahovor. opáčiť (rozpačito sa spýtať): Opáčil: neprišli by ste k nám?popýtať saprepýtať sapospytovať sapovypytovať sapovyspytovať sapoopytovať sa (dôkladne, postupne, obyč. na viacero ľudí al. vecí, príp. viacerých): popýtaj sa na tú vec; pospytovali sa, povypytovali sa, kade vedie cestazastar.: vyspytovať savyspýtať sa: vyspytovať sa na všetko možnépoinformovať sa (vyžiadať si informácie) • prezvedieť savyzvedieť sa: poslali ma prezvedieť sa, vyzvedieť sa, či večer prídupoprezvedať sapovyzvedať sa (spýtať sa viacerých osôb, na viacerých miestach): poprezvedali sa o nás u známychexpr. vyspovedať (prísne, podrobne sa pospytovať na niečo): mať ju vyspovedala, ako to všetko bolo


vyzvedieť sa p. spýtať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyzvedieť (sa), -zvie, -zvedia, rozk. -zveď dok. (čo) vypytovaním, usilovným pátraním sa dozvedieť neznáme al. tajné údaje, poznatky; zistiť, vypátrať: Nemožno mi odísť, kým nevyzviem, kto je. (Kuk.) Bolo treba vyzvedieť tajomstvo listu. (Jil.) Vyzveď sa, či sa tý týka aj detí. (Heč.) Inde sa nevyzvieš, len v krčme. (Min.) V malom meste hneď sa všetko vyzvie (Ráz.) vyjde najavo, prezradí sa.

vyzvedieť [-die-, -de-] dk čo vypytovaním zistiť neznáme al. tajné údaje, poznatky: raczite psat, zeby vrzednika Wassi Milostty doma nebylo a w tom ze Wassa Milostt wedomosty zadney neny, ale zase raczite wjzwediet (KRASŇANY 1585); včen po dokonany sweho včenj a spusstenj prinagmeneg geden cely rok wandrowaty musy a cizich lydy mrawj wizwedgetj a skusity musj (PUKANEC 1636); testament, kterižto prigmucze y pred nim sme prečžitali, duwodne wizvedeti chtegicze, gestlj bi we wssetkich čžlankoch ten sam testament zanechati žadal (PREŠOV 1688); radi bi ste wi mne a snad spitati a ode mne wizwedeti, co bi to a gaka bi to mela biti kniha teho rodu Gežissoweho? (MS 1749); omnes expendere casus: wssecky prjčinj dobre wyzweďeti (KS 1763); Jozef hned w cisterny, hned w zalary sedel, cyl Bozi w Egypte neylepe wyzwedel (LP 18. st); vyzvedať ndk čo i bezpredm, vyzvedovať, vyzvedzovať ndk: wssetečka, myessa se, kde se geho nicz nedotycze, y ktere wecy tagene bywaj, nazgaw wiwadczegjce a wyzweczugjce (KoB 1666); král kdiž rozwažowal a wec pilnó wyzwedowal, uďelal gy kóstel, aby skusyl, čo sa bylo stalo (KB 1757); anqviro: odewssad wyhlédáwám, wyptáwám se, wyzwedugem; experior: skusugem, okusugem, wyzwedugem (KS 1763); takto seba on (poddaný) hágí, kďiž we swátosťi pokáňá o podobních škodách bíwá wizwedan; gak wizwedan, tázan nebíwá, setwi stý sa sám o tom prežaluwáwá (BN 1790); vyzvedúvať frekv: dnežneho dne prinducze do osady nasseg ordinarius nass processualsky pan služny spolu aj s panom stolicžnim boženikom a wizweduwaly, zdaliž wedla milostiweho urbarskeho urizena roboti panske wikonawame (H. KRUPÁ 1770); vyzvedieť sa dk vypytovaním sa dozvedieť niečo neznáme: od neho se wyzwiem, a czo by proty W. M. bylo, nedopustym czinity (KRASŇANY 1585); sme se od wasseho posla wizwedelj yako bi se W. M. mela ((TRENČÍN) 1607); prosi ma, abi som sa wizwedel dobre a odpisal (H. STRHÁRE 1700); bil bich sa musil predňe wizweďeťi, gaké ňessťesťý gsa prihoďilo (BR 1785); Herodes zmordowal djtky podle času, na ktery sa byl wyzwedel od mudrcuw (Le 18. st); vyzvedať sa, vyzvedovať sa ndk čo, na čo, na koho, od koho, koho (vypytovaním) zisťovať, vypytovať sa: vyrozumeli jsme, jak se od nas, odevšeckej dediny vyzvedujete proč a pro kteru pričinu richtara nechceme mit za richtara (B. LEHOTA 1623 LP); wseljgako sem se wyzwedal, ale Geho Milost ynacze nepowydala, len yako Waseg Milosty pyse (M. KAMEŇ 1695); tehdy poslal král a wyzwedowal se, která by to byla žena (KB 1757); podobnym tess spusobem čina nosati ludia, kteri na sebe zapominagice, o ginssich skutkoch obicag magu skumati a se wizwedowati (MS 1758); investigo: wyhledáwám, wyzwedugem se, wyptáwám se, wykussugem (KS 1763); dokonalím duchovním riďitelum ňeňi dosť, že s kazatedlňice každý svátek kričá, osobitňe každího skusujú, každího sa vizvedajíc, či zná, čo znaťi musí anebo ňé (BR 1785); nech sa od seba wizwedá: odkúd bil ten prwný strom, s nehož tento gistý semena, aneb koreňa plemenem pochází? (BN 1789); vyzvedávať sa, vyzvedúvať sa frekv: toho času byla prytomna y Jakuba Hlawače gyž nebosstyka druha manželka pred pany, od kteregžto se wyzweduwaly, ktere by gesste pry neg nebosstyčkeg Christieny Lacowiech se wecy nachazely (S. ĽUPČA 1603); wie-ly swedok, žeby tenže mlinar pomedzi kone hradisstske chodil a žeby se wizweduwal w ten čas, ktere su kone predmenuwaneho Kowača a Palissa (ROVŇANY 1753); neobracagťe sa k bosorákum, aniž sa wizwedáwagťe nečo od hadačuw, abi sťe bili posskwrňený skrze ních (BN 1790); tak mi musime se od ginych wizweduwat a spitowat, ktereg cesty se držeti mame (MK 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu