vyznanie -ia s.
1. vierovyznanie, náboženstvo, konfesia: bez rozdielu v-ia, sloboda v-ia; byť bez v-ia bez vierovyznania
2. súhrn hlavných právd kresť. viery: Apoštolské v. viery
3. slovné vyjadrenie, priznanie (citov): v. lásky
vyznanie -nia -ní s.
náboženstvo presvedčenie o existencii Boha, bohov; formálne prejavy tohto presvedčenia • viera • vierovyznanie: kresťanské náboženstvo, kresťanská viera; prestúpiť na iné vierovyznanie • vyznanie: sloboda vyznania • kniž. konfesia • kniž. zastar. relígia
presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľania • názor • náhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľad • svetonázor • svetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľad • viera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný život • vyznanie • vierovyznanie • náboženstvo • kniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesie • zásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásady • kniž. krédo: konať podľa svojho kréda • istota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiť • mienka • úsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečom • myseľ: je mu to proti mysli
viera 1. pevné presvedčenie o jestvovaní, správnosti, pravdivosti niečoho: viera v Boha, v budúcnosť, stratiť vieru • dôvera (náklonnosť veriť): dôvera k rodičom • kniž. kredit: morálny kredit
2. náboženské presvedčenie: kresťanská viera • vyznanie: sloboda vyznania • vierovyznanie: židovské vierovyznanie • náboženstvo: K akému náboženstvu sa hlásite? • kniž. konfesia
p. aj dôvera
vyznanie p. viera 2
vyznanie, -ia str.
1. náboženské presvedčenie, náboženstvo, viera: byť bez v-ia; evanjelik augsburského vyznania; notár Melcer, vyznania izraelitského (Tim.); Akého vyznania bol tvoj kamarát? (Tomašč.)
2. vyjadrenie, vyjavenie, prejavenie niečoho rečou, slovami: v. lásky; Boli zvedaví, prečo sa od nich žiada podobné vyznanie. (Fel.)
3. zried. priznanie, doznanie: S nesmiernou ľsťou vymohli z neho vyznanie. (Tim.)
vyznanie [-í] s 1. vyjadrenie, vyjavenie, prejavenie niečoho rečou, slovami: krestane museli by welicj blaznj bity, že pro wiznany krestanskeho učenj tak mnoha prenasledowanj y mordowanj podstupowaly (ZA 1676); nenj-li wyznanj vst a dostiučinenj skutkuw častka pokanj swateho? (LKa 1736); gestli by negakowy towariš chtel by mezy namy magistrem byti, tehda pred czechu ať wyznány zna včiniti (CA 1739); na čzo my takowe materinske wiznany a gakožto poručenstwy pre lepssu wssech trich sinuw gistotu podpisugeme (S. ĽUPČA 1779) L. v. viery, v. pravej viery verímboha: w rozgjmánij slowa Božjho a wyznánj prawé wjry (BK 1612); modlitba pri wiznani wiri nasseg nas upewnuge (TC 1631) 2. priznanie, doznanie: my, gyz zwrchu menowani, Janowi Zasskowsiemu lyst widawame y widaly sme, berucze to na swu wieru y na swu dussy toto wiznany (VELIČNÁ 1544); prawo vložene na Mikulasse Ssodru s Nemeczkeg Lypcže, ktory z sweho wlastniho wiznany, tak tež na mukach wodlowany vznal se bity zboynikom (B. ŠTIAVNICA 1614); toto pak wiznany s wuly mu y pred welebnu kapitulu zdegssi reczi svu oznamugi osobne a gi wlasny ruku swu podpisanim potvrzugi (BRATISLAVA 1662 E); taže I. skrze boske prikazany y skrze kraginske prawo zapowedene telesne skutky pachala a wedle wiznani swedkuw s toho y tyarssena zostala bila (VELIČNÁ 1724); gak winny swym gazikem chce winnu uznati, swe wiznaňi dobrowolne za sto swedkow plati (GV 1755); affirmatio: potwrzeni, priznáni, wyznáni (KS 1763) L. v. hriechov spoveď: aby sme po wyznany a odpusteny hrychuw nassich w newole žiwota chodily, sam Kristus napomina (AgS 1708) 3. učenie, názor, náuka: dogma: wyznánj, známost, dokonánj; professio: wyznáni, zgawne umeni, obecné učeni (KS 1763); dogma: wyznánj (GrP 1771) 4. náboženské presvedčenie, náboženstvo, viera: w praweg wire a wiznany syna tweho (s. l. 1582); docela kalwinskemu wiznany su prikročily a se pridaly (DuD 1717); powzbuzuge nas k dobre čineni wiznani nasse krestanske (MS 1758); ara: wjra, wiznáni, utočjssťo (KS 1763); Andreas Gettferdt, ženaty kostelnik augustanskeho wiznanj (PREŠOV 1784); aby za prawidlo a fundament ewangelikum augsspurskeho a helwetskeho wyznanj se pridržegjcjm, wečite znowu potwrdeneg náboženstwj slobody (AN 1791)