vyznávač -a m. kto niečo vyznáva (význ. 2): v. pravdy, slobody;
vyznávačka -y -čiek ž.;
vyznávačský príd.
vyznávač -ča pl. N -či m.
stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokracie • zástanca: bol zástancom nenásilných riešení • nasledovateľ • nasledovník • pokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľov • žiak: Metodovi žiaci • odchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúra • vyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamu • škola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova škola • priaznivec: priaznivci hokeja • priateľ: priateľ hudby • podporovateľ: podporovateľ umenia • pren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochy • fanúšik • expr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovana • expr. kmotor • zastar. straník (Jesenská) • mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi
vyznávač p. stúpenec
vyznávač m 1. kto niečo, niekoho vyznáva, kto sa k niečomu, k niekomu hlási; stúpenec: biskupowe swaty, genž gstě wyri Krystowe byli wyznawačy (CC 1655); skrze milost Božj werneho a staleho wiznawače ewangelickeho wssecky lidy oswecugjcjho swetla (WO 1670); hieromonachus: wyznáwač zgáwny; martyr: swedek, wyznáwač wjri (KS 1763); na wsseckich takowich mistach slobodno bude timže evangelickeho a starowerske naboženstwj wiznawačum kostolij stawat (PONIKY 1781); welku bolestu strapeny a straweny, tento wiznawač Wenusse (KP 18. st) L. kráľovná v-ov Panna Mária: kralowna wyznawačůw, orodůg za nás (KW 1775) 2. kto sa spovedá, hriešnik, spovedník: confessarius: spowedlnjk, wyznáwač (KS 1763); -ka ž k 1: zadržane gsau tež y swatki swatjch mučednjkuw a wyznawačuw y wyznawaček prawdi Krystowe, gakowy byl Lawrinc, Marya (LKa 1736); s Yulianu wernu wiznawačku, zawrhugic rozkoš, pichu (ZL 18. st)