vyzdvihnúť, zried vyzdvižiť dk
1. dvihnúť niečo do výšky, podvihnúť, nadvihnúť: korda za uzel se chitila a matce chwilu dala, aby syna wisicyho wyzdwihla a z nebezpečenstwj wyswobodila (SPo 1690); (niekto) hnedky Božj pomocy ozdrawege a poraženy ud hore wyzdwyhne a mluwitj bude (OCh 17. st); pan Jeszenszky pana instansa y po druhykrat uderitj chtel a giž paliczu take hore bil wizdwihol (MARTIN 1731); stala sa potopa za sstyricet dňúw na zemi: y rozmnožjli sa wodi a wyzdwjhli koráb na wysokost od zemi (KB 1757); gesli sem ga mal, kteri mi nohy podstrcžil, precžo bich nemal takeho, kteri bi mne ruku podal a mna wizdwihel (SKá 1787);
x. pren wizdwihnite umisly wasse, o hrissnici, o hrissnice a budte dobreg nadege (MS 1758) odvráťte sa od hriechu; newizdwihli ste nohy od zemskich weci k wecym nebeskim (MK 18. st) nestali ste sa duchovnejšími; gestli lid israelskj prehresj, wizdwihnem ruku mu a dopustim nan hlad (Boh) (Káz 18. st) potrestám
L. nos v. spyšnieť: nasum supinare: nos wyzdwjhnúti (KS 1763); na niekoho ruky v. chcieť udrieť: pan Vissnousky Ferencz na pana instansa ruky bil wizdwihol a pana instansa za wlasy chititj chtel (MARTIN 1731); ruku svoju v. na niekoho povstať proti niekomu, napadnúť niekoho, vzbúriť sa proti niekomu, postaviť sa proti niekomu ako nepriateľ: neuznawam any tebe za syna y nechcem te znat preto, ze sy ruku swogu wizdwihnul na mne (PREŠOV 1666); h(rie)ssnik wizdwihel ruce swe proty B(oh)u a posilnil se proty Wssemohucimu ukrižowanemu Sp(asite)ly (MiK 18. st); niekoho v. na krk obesiť: tollere aliqve(m) in collu(m): ňekoho wyzdwjhnúti na krk (KS 1763)
2. dať niečo do zvislej, vzpriamenej polohy, vztýčiť: aby každy člowek, který by tento rozkaz prestúpil, žeby sa wzalo drewo z domu geho y wyzdwjhlo y naň pribitý býwal (KB 1757); caput efferre altius: wyzdwjhnúti hlawu (KS 1763)
3. (o peniazoch) vybrať deponované: ty penize maji vyzdvihnuti a ty klenoty vymeniti a jimi se napoly rozdeliti (TRNAVA 1536 SLL); pani tetka swe penize, ktere wedle testamentu byly poruczene, wizdwihla (ŽILINA 1604); Ja, Huszar Gjorgj, znamost uwozugem, že ga w meg pylneg a slussneg potrebe wyzdwyhol sem od pana Sniceliusa Georgiusa na mogu zem urecžitu na zahumni tak reczenu pod ssest korczy siatya penezy geden a dwacat toliarow bezyceg pospoliteg mincze (SUČANY 1696); pre mu lepssy pryležitost wyzdwihol sem od pana Kossuth Istvana mladssyho tollaruw čtiridcat, id est 40 (KOŠÚTY 1716)
4. povýšiť, povzniesť: o modloslužebnosti lydu yzrahelskeho czitame Exo. 32., kde onen Aron bil wizdwihol zlate tele (TC 1631); (Pán) swe kralowstwj nade wssemj wyzdwyhl a mocne upewnjl (PoP 1723-24); cardinalem creare: na hodnost kardinálsku wyzdwjhnuti (WU 1750); proto se Kristus Pan na swadbu tu dostawjl, abj zarmutek swadbj teg, kteru držel Adam w ragi pro pad swug, swu pritomnosti wjzdwjhel (CS 18 st);
x. pren (Didakus) tak riedkú a welkú wernost temer do nebe wizdwihl a potomnim swym nasledowat poručal (PeP 1769) vychválil
5. vyvolať, začať, podnietiť niečo: (ľudia) z dedynek zlost mezy sebu wyzdwyhly (JASENICA 1706); Absolon bil sin Dawiduw, a predca proty swemu wlastnymu otci wognu wizdwihel (CP 1757); tu mnozy welký smych wyzdwihly (PeP 1769); blázniwa dúwernost tak nádegu geho pozdwihla, že s tú toliko podporen, wognu wizdwihl (PeP 1771)
6. vykopať (zo zeme): telo me at gest wizdwihnute a do Bistrice doprowadene (ORLOVÉ 1694); tam w komore boli penize w gednom medennem kotliku na wrchu zamčzete, na wrchu guž odwolakul ze zeme wizdwihnute (JASENICA 1704)
7. zobrať: ale wyzdwjhel (:Yákob:) nápis kaménny na mjste, na kterém mu byl mlúwil Buh (KB 1757); zmjneny Cehender w Posswicach bjlene platno wyzdwjhnul (Kur 18. st)
8. zobrať, zrušiť: meczy nimj tam vsedly (mešťan trenčiansky) gest zie tu obstawku mezy nymj wyzdwihnete (T. TEPLICE 1594); abrogare leges: práwo wyzdwihnuti (WU 1750)
9. práv (o súdnom procese) vyvolať, začať: strany predečteneho ssoltystwa prawo wyzdwyhnuwsse (O. PODZÁMOK 1659 MŽ); že bily gakowu komissiu aneb rozepry wizdwihlj Girik, David a Pal prawem wisuditj (VRÚTKY 1679); skrze koho gmenowite pana Szent Ivany Janossa wyzdwyhnute neb zniknute prawa bily (MEDVEDZIE 1721)
10. čo vybudovať, vystavať; obnoviť: kopcze boly wizdwihnute (TRENČÍN 1700); pokornj služebnjcy Božj zustali, kostelý, klastery a biskupstwj wyzdwjhli a nadali (IA 1708); Ssimon rekl: magystr gestli dal by staweti aneb y starý mlin skazeny znowu wyzdwihnuti, tehda na to bedliwe pozorowati slussj (CA 1739); Andreas Corony gisty mur na wlastnem Mito Andrasowom placj zbudowal a wizdwihol (KRUPINA 1742); hoste se nad tjm diwili, že pod tak kratkjm časem tak nadherne staweňj wizdwihnuti mohl (PT 1796)
11. čo (o cene, hodnote niečoho, alebo o pracovnej povinnosti voči vrchnosti) zvýšiť; zdražieť: ponewacž na welyky ssaczunk ten statek a grunth meczj bratry mimy gest wjzdwyženy (R. LESNÁ 1608); mistr wiučencowy geho zarobek ma wizdwihnuty (RUŽOMBEROK 1647); comprimere frumentu(m): cenu zboža wyzdjhnútj, drahotu zboža, žita čekati (KS 1763); zwlasste pak muzske podssitya, kde naskrze pritom obstawat nemužeme, nakolik možna wec gest, wizdwižity račily (L. MIKULÁŠ 1765); natolko wyzdvihli nam panštinu veliku, kteremu gazdovi dvesto dni, kteremu 300 dni a to od svitana do mraku (UHROVEC 1776 LP)
12. čo zaplatiť: juš zeme zakladame a ešte prece dane panske vyzdvihnut nemožeme (NOVOŤ 1776 LP)
13. čo zdôrazniť niečo: cso ga za sprawedlywe zadany uznawagycze, wyzdwyhnucze den nyze dolozeny predmenowanyh sedem zlatyh na dobrey a stryberneg mynczy, z moczu tohoto lystu zawazugem sa (NOROVCE 1739)
14. čo (o potvrdení, oprávnení) vystaviť: p. Pograni bil zostal dluzen za pul druheg holby wina a kdy za dluhy czas nemohla nan dostat comissiu, Planiczkemu ozogarowy zaslubila tenkrat gross, aby gi commissiu wizdwihnul (SKALICA 1687)
15. zoslať: wyzdwihel nám moc spaseňá w domé Dáwida, služebnjka swého (KB 1757); (Boh) wyzdwihl nám roh spasenj w dome Dawida, služebnjka swého (Pie 18. st)
16. ustanoviť, zriadiť: wdowa sobe geden platenny kramik wyzdwihla (SR 17. st); panstwo po tjeto roky čtiry krčmy sobe wizdwihlo; když žádnjch urbaruw nebilo, ani contractuw, podle wule swé a mocy p. Kalizenska wizdwihla cynz a robotu zbitečnu, ktereg wecy častka mestečka ročite platila od qvarty (TURANY 1770)
17. ban otvoriť, založiť, dolovať baňu: gendenkaždy, ktery w nassem kralowstwj uherskem chce nagimati, zgednati, wizdwižiti a pracowati, ten a takowy ma to od nasseho bergmistra anebo bergichtera dosahnuti; kdy by jse tež nektera bana zapustila a zapadla a jejich banska čeled na jejich misto v tom čase bez vnove učineneho mutungu opet znovu takovu vygvelikovali a vyzdvihli a zastavali by pri takovej v praci 12 tyžnou a v nej delali (MB 1701); ( 1759); -ovať, vyzdvíhať ndk
1. k 1: lide pissny očy swe wždicky hore wizdwihugy, co gest pred nimi, neuhlidagy a tak snadno a richle dolu padagy (CO 17. st) pozerajú sa hore; nebo hrudu, která se wyzdwjhuge, wzal sem od synúw yzrahélskych (KB 1757) pozdvihujú k Bohu, obetujú; contollo: pozdwyhám, wyzdwjhá(m); elevo: pozdwjhám, wyzdwjhám (KS 1763); kdiž kňez wyzdwihuge swaty kalich (BlR 18. st) pozdvihuje;
x. pren pozdwjhuge Pán, ktery upádagú a wyzdwjhuge porazenych (BlR 18. st) dáva väčšiu (duševnú) silu; y ty za dobre čyneni newizdwihug hlawu (GŠ 1758) nevyvyšuj sa, nebuď pyšný
L. obetu v. pozdvihovať k Bohu, obetovať: wzdawagte chwalu Panu, obety wyzdwyhugte (PoP 1723-24); ruku ozbrojenú v. búriť sa; hroziť niekomu: hrich gest negnesslechetnegssa rebellia aneb odbognost, z kteru negmizernegssi zeme čerwik proti Panowy ruku ozbrogenu wizdwihuge (MK 18. st); do neba ruky v., v prosbách ruky v. (úpenlivo) vzývať Boha, modliť sa, utiekať sa k Bohu: obiwatele (mesta Ninive) guss prachem posipani, ze žinkami bodlacimi prepasani, w mechoch oblečeni, w plaču, w lkani a w ustawicnem wzdichani do nebe ruki swe wizdwihowali (MS 1758); (Boh) zada, abi sme z negwekssu ponizenosti w prozbach nassich ruky wizdwihowali (SJ 18. st)
2. k 2: trpelka (:kocholka:) neb pipiška chochol wizdwihuge (KoA 17. st); Cicero z truhly swogeg hlawu wizdwihuge (GŠ 1758); surrigo: pozdwjhám, wyzdwjhám (KS 1763); (skala) wizdwihowala rohi na spúsob hlawi (PT 1778); když burka na mori powstawa, když se wlny morske do huri gako negake wisoke waze wizdwihugu a winassagu, techdi ti, kteri se na mori plawia, do welikeho nebespečenstwa zahinuti upadagu (MK 18. st)
3. ku komu, k čomu utiekať sa, modliť sa: wsseckné swoge mysslenj k Bohu wyzdwjhowali (PrV 1767);
x. pren newyzdwihug nikdy srdce k marneg nadhernosti (GŠ 1758) nebaž po pominuteľných veciach
4. k 4: (peniaze) kdikolwek priležitost potrebi se ukaže, zwiss psany venditores od emptorow per partes wizdwihowaty budu (ŽILINA 1698)
5. čo preberať, brať do užívania: ani od toho Johannesa Rohacza by (Matej) gey (írek) wyzdwihowatj a žadatj žadnym spusobem nemohl (OČOVÁ 1635)
6. čo pozdvihovať niečo, prisudzovať niečomu väčšiu dôležitosť, hodnotu, povyšovať: wysloboď lid twúg, Paňe, a požehnag ďedictwj twé y riď gich a wyzdwihug gich až na weky (KB 1757); wizdwihuge nadewsse wssecko, co se gménuge Búh (WP 1768); (Pán) pozdwjhuge s popela potrebného a s hňoga wyzdwjhuge chudobného (BlR 18. st)
7. čo budovať, stavať, zakladať niečo: (cirkev katolícka) wyzdwjhuge wsseliké duchowné rády, reholy, braterstwa (IA 1708); (Swätopluk) kosťeli sprawedliwímu Bohu wizdwihal, rad knezuw rozmnožuwal (BPr 1787)
8. ban otvárať, zakladať baňu, dolovať baňu: gako, kterák se má wizdwihowat, delat a pracowat, wirábany neb budowány bany wikonáwat a užiwat (BOCA 1699); kterak se ma wizdwihowat, delat a pracowat, wyrabany neb budowanj banj wikonawat; ktery v našem kralovství uherskem chce a žadostiv jest bane zaujimat, mutovat a pavovat, neb vyzdvihovat (MB 1701; 1759)
9. koho, čo oslavovať, vychvaľovať, zvelebovať niekoho, niečo: wasse (sťastie) wyzdwýhugete, chwálite? (WU 1750); ta kniha kdjž prissla do ruku nektereho dekana a kneze rymskeho, tak gy welice schwalowal, že gi až k nebi wjz(d)wjhowal (CS 18. st)
10. (o hlase) zvyšovať: vtichnite maličko wssickni slowa Boskeho rozhlassitelowe, kteri namisto trubi hlas was wizdwihugete, abi ste zwestowali lidu mrskosti a gegich neprawosti (MS 1758); nepekňe hlas newyzdwjhag, any smjch tak nepotláčag, aby sa sotwá wyrozumeti mohel (BlR 18. st);
11. čo zdôrazňovať, podčiarkovať niečo: calumniator: pomluwáč, potupnjk, který druhému hrjch wyzdwjhuge, wyčjtá (WU 1750)
12. čo začínať, vyvolávať, viesť niečo: kdy mu sami dobrowolnie domůw pryssli, gako by sme pru proti nemu wizdwihowali? (BRATISLAVA 1618)
13. zvyšovať sumu niečoho, zdražievať: pany Oblazowssczy a pan Mednansky y pan Berecz hned poczaly wyzdwyhowaty na weczu sumu ten statek (s. l. 16. st)
14. čo rušiť: ač ste často zmluvu bidlici(m) hriche(m) vizdvihovali, wssak se potessugte, ze ste krechkosti k tomu privedenj, ne umislnosti (SS 18. st); vyzdvihnúť sa dk
1. dostať sa do výšky, hore, vydvihnúť sa, zdvihnúť sa: magnes železu gakoby krjdla dawa, aby se mohlo wyzdwyhnuti, od zeme do powetrj gjti (SP 1696); kdyby se zo žlebamy woda wyzdwyhla, neny-ly se obawany welykey sskody? (PALÚDZKA 1734); pozdwjhnite bráni knjžata wasse a wyzdwjhnite sa bráni wečité a wende král sláwny (BlR 18. st) otvorte sa
2. vzpriamiť sa; vztýčiť sa: kdiž se wyzdwihel Yežyss, poweďel gy: Ženo, kde su ty, ktery na teba žalowali?; kdiž by protož (zákonníci a farizeji) zetrwáwali opitugjcy se ho, wyzdwihel se (Ježiš) a poweďel gym: kdo gest s wás bez hrjchu, prwny nech na ňu (ženu) kameň whodj (KB 1756)
3. vzniesť sa: prodeo: dréwo z wody wyplinulo, wywázlo, se wyzdwjhlo (WU 1750)
4. povyšovať sa, vyvyšovať sa, spyšnieť: ten twug hospodar welmj se wizdwihol, negmudregssim se roby, chcze wsseczko mesto wladatj, on gest len geden Očzowanecz (ZVOLEN 1642)
5. povzniesť sa (v mysli): wizdwihni se na wrch welki z mislu srdce tweho. Abys cely swet gruntowne mohel widet z ňeho (GŠ 1758); -ovať sa, vyzdvíhať sa ndk
1. k 1: pry samem koreny ležjce pruty, které se na wysoko nikdy newyzdwjhagu, na proti sýlu stromu k rostu odgjmagu, magu býti odsekane (PH 1769); zdáliž na twúg prjkaz wyzdwihovat sa bude orel a na nesnadnych mjstách wložj hnjsdo swé?; Stworitela gásnost gako paprsslek kuli zemskég na wyzssé prostránstwá seba wyzdwihuge (BlR 18. st);
x. pren (Mária Stuartová) čim wjce dolu tysknuta byla, tim wjce nahoru se wyzdwyhuwala (ŽS 1764) nedala sa (duchovne) pokoriť
2. zdvíhať sa, týčiť sa: a zase ginssé dwe (dosky), které w úhloch sa wyzdwihowat budú po zadku stánka (KB 1757)
3. povznášať sa: coorior: powstáwám, wyzdwjhá(m) se, wycházám (KS 1763) pookrievam; mysel, ktera sa prinúcená wyzdwihuge, ráda ležj, sotwa sa zdwjhá, hned padá (BlR 18. st);
x. pren tjm také weyssegi k Bohu se wyzdwihuge (človek), čjm hluběgj do sebe sstupuge a méňegi sám o sobě držj (KO 1782) stáva sa duchovnejším
4. vyvyšovať sa, povyšovať sa, vypínať sa: welmi sa wyzdwihugete synowé Léwi (KB 1757); extollo: wynássám se, wy- et pozdwjhugem se, powyssugem se, pyssym se (KS 1763); nech sa hánbj učedlnjk w mysli nádúwati a wyzdwyhati sa, kdiž widí učitela, že gest pokorny (BlR 18. st);
5. (úpenlivo) vzývať Boha, modliť sa, utiekať sa k Bohu, vzdávať Bohu vďaku: preto k laskawosti Bozskeg sa wizdwihugem a za milost prosim (SKá 18. st); pánna nagdomacégssá kdiž sa k Bohu wyzdwihowala, tyto slowa powjdala; dobrá wssak wúla w gistych časoch a hodinách wyzdwyhowati sa má k mňe skrze wčilágssú pobóžnost (BlR 18. st); vyzdvihnúť si dk vybrať si niečo deponované, obyč. peniaze: polozil sem mim pastorkiniam u pana fogta p. Martinusa Skalkj diel, ktery se gich matce bil dostal, fl 64 anebo ze 66., ty nech sebe wizdwihnu od pana fogta (ŽILINA 1663); tak uznalo se, abi tych tricet tolaruw ex comuni bonorum Pecsicherianor(um) sobe wizdwihla (KRUPINA 1691); aby pan kapital podle ssweg libosti ssobe wyzdwyhnul a podle wule k swemu užitku obratil (WZ 1797)
vyzdvižiť p. vyzdvihnúť