vyzývavý príd. upozorňujúci na seba, nápadný, provokujúci; svedčiaci o tom: v-á žena; v. smiech;
vyzývavo prísl.: v. sa správať;
vyzývavosť -i ž.
vyzývavosť -ti ž.
vyzývavý príd.
1. vzbudzujúci pozornosť, do očí bijúci, nápadný. v. účes, v. smiech, v. klobúčik; Na plotoch objavili sa vyzývavé nápisy: „Voľte číslo...!“ (Jil.)
2. neslušne nápadný, provokatívny: v-é správanie, v. pohľad; v. mladík, v-á žena;
vyzývavo, star. i vyzývave prísl.: v. sa pozerať, v. sa smiať; Hlavu drží vyzývave. (Tim.);
vyzývavosť, -ti ž.