vyvýšiť -i dok. zvýšiť (význ. 1): v. násyp; v-ené miesto vyššie položené;
nedok. vyvyšovať
vyvyšovať sa -šuje sa -šujú sa -šuj sa! -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok.
vyvyšovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok.
chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sa • byť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje deti • byť hrdý • hrdiť sa • kniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkom • expr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťami • vychvaľovať sa • vystatovať sa • hovor. expr.: vyťahovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • expr.: chlapiť sa • blýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazí • zried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé) • chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastá • zastar. veličiť sa (Šoltésová) • kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvý • expr.: nafukovať sa • naparovať sa • prtošiť sa • hrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnú • expr.: rozdrapovať sa • nadrapovať sa • rozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzoval • zried. pechoriť sa
chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhy • vynášať • vyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkých • kvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovca • prichvaľovať si • pochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenku • expr. ospevovať • hovor. expr.: spievať • básniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajine • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkov • okiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstaveného • stavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonu • kniž. žehnať: žehnať náhode
2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Boha • kniž.: velebiť • blahoslaviť • blahorečiť • dobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kriste • kniž. zastar. chválorečiť
pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšný • byť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenie • vystatovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • hovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkami • chvastať sa • kniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotku • chváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodom • vychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitosti • expr.: nafukovať sa • fúkať sa • nadúvať sa • naparovať sa • prtošiť sa • nár. šušoriť sa • hrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrá • zakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti
2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdý • hrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiť • kniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťami • byť pyšný • blýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťami • chváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami
velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Boha • oslavovať • chváliť • vychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudu • kniž.: blahorečiť • blahoslaviť • dobrorečiť • chválorečiť • glorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbách • spievať • hovor. expr. básniť • kniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhy • vynášať • vyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom
vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sa • povyšovať sa • vynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenie • vystatovať sa • kniž. honosiť sa • pýšiť sa • hrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitý • chvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastáš • hovor. vyťahovať sa • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • prtošiť sa • nafukovať sa • rozdrapovať sa • rozhadzovať sa • nár. drcoliť sa • hrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy
2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sa • dvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hrad • tróniť • dominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostol • čnieť • pnieť sa • pnúť sa • kniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorie • klenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá obloha • strmiť sa • strmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skaly • vyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora maják • expr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty
vyvyšovať sa p. vypínať sa 1, pýšiť sa 1
vyvýšiť, -i, ia dok.
1. (čo) urobiť vyšším, zvýšiť: v. násyp, cestu;
2. zastar. (koho, čo) dať niekomu, niečomu väčšiu hodnotu, dôstojnosť, vážnosť, väčší význam ap., povzniesť: Synov som vychoval a vyvýšil. (Hviezd.) Vraj len seba treba zdokonaliť a vyvýšiť. (Vaj.)
3. zastar. (čo) navŕšiť do výšky, vztýčiť: Na hrob kameň mi vyvýšte. (Chal.);
nedok. vyvyšovať, -uje, -ujú
|| vyvýšiť sa
1. zdvihnúť sa: Všetky ruky sa vyvýšia nad hlavy. (Heč.)
2. zastar. povzniesť sa: Sám Hviezdoslav sa vyvýšil, keď uznal krásu Hollého slovenčiny. (Vaj.);
nedok. vyvyšovať sa1
vyvyšovať sa2, -uje, -ujú nedok. (nad koho, nad kým i bezpredm.) prejavovať povýšenosť, vypínať sa, povyšovať sa: Iľu nik nechce, lebo sa vyvyšuje nad všetky druhé. (Tim.) Bohatí sa vyvyšovali nad chudobnejšími. (Ráz.) Vyvyšujete sa, a skutky kde? (Tim.)
vyvýšiť dk 1. čo urobiť vyšším, zvýšiť niečo: (murar) pod branou mur wywyssyl (ZVOLEN 1615); (priekopa) niczmeneg wiwissena bola a zarastena natolko, že sa y lichwa tam pasawala (STREKOV 1739); wywyssyl weliky násyp mezy zámkem a mestem (KB 1757); gest zem mokra, techdy wiwiss zemne postely wprostredku (WL 1789) 2. čo prevýšiť: more rozhnewane a wzburene na štiricat lokti wisseg wsseckich wrchuw a hori wiwissi gako negake mury (MK 18. st) 3. z čoho čo vystrčiť, vynoriť niečo: welriby z delffinamy morskimi zmiessane, wiwissice z wody morskeg hlawy swe, strassliwim zwukem a žalostiwim hlasem zahinuti swe a celeho sweta oznamowati budu (MK 18. st) 4. čo (o hlase) zosilniť, zvýšiť: Luth. wice chwalil tech, ktery w kazny nesseptaly, ale wssim hrdlem wolaly, hlasu sweho gako truba wiwissily (COB 17. st); krič a neprestawag, gako truba wiwiss hlas twug (MK 18. st) 5. čo premiestniť do vyššej polohy niečo: pren wiwisste daleg oči misli wasseg, pohlednite na wisoke a zelene stromy (MK 18. st) zdvihnuite zrak 6. koho, čo nad čo povzniesť, dať väčší význam, dôležitosť, vážnosť niekomu al. niečomu: tobe wywyssy Buch twug nade wssecky narody zeme (ŠV 1675); siny sem wichowal a wiwissyl, oni pak sstitily se mne (COB 17. st); wy ass do nebes lasku naproti bliznim ste wiwissili (MS 1758); welice Buh wiwissil sv. Petra (OKOLIČNÉ 1771); (Ľudovít I.) liternj vměnj wywýssiti se vsylowal (SH 1786); (Boh) samiho človeka nad vszecky tvorj wiwiszil (SS 18. st) 7. koho za čo, na čo udeliť vyššiu hodnosť, postavenie niekomu: tochto za knjže a spasytele wywissyl Búh s prawjcu swu (WP 1768); (ľudia) kteri na negaku hodnost wiwisseny su, obzlassne stolice a wankussiki pod kolena podkladagu (SJ 18. st) 8. čo zvýšiť hodnotu: doklada tenže pan Jeszenszky Mihal, ze welmy hrube wiwissil summu exponens za dom a mayer (TRENČÍN 1685); -ovať ndk k 1: exalto: wywyssugem; inalto: wywyssugem (KS 1763); exaltare: wywyssowati (PD 18. st); k 2: eminet qvatuor digitos: z sstyrma prstami wywyssuge (KS 1763); k 4: když se smege, tehdy hlas swug na krik wiwissuge (GV 1755); ty hlas swúg wélmy sy wywyssowala (BlR 18. st); k 5: eveho: wywýssugi, na horu wýsoko wezu (WU 1750); eveho: wywážam, wy- et powyssugem (KS 1763); k 6: potessenj prazne blazniwe wymisslenj nepredkladagj, kterjmi swjch swatych wywissugj (WO 1670); papež swe mandati nad episstoli swateho Pawla wiwissuge (TP 1691); oszlavovani, chváleni a vivisovani budz i ti, Panye Jezissu (AgR 1758); byskup chwálil sam w sobe múdrost panny a chwalitebny pannestwy slyb wiwissowal (PeP 1770); k 7: (páni) swich sluzebnikuw na welike hodnostj wiwisugi (Káz 18. st); k 8: superexalto: wywyssugem (KS 1763) preháňam, zveličujem; arendatorga soli cenu wiwissugu (JELŠAVA 1788); vyvýšiť sa dk 1. stať sa vyšším, zvýšiť sa: (more) se wiwissi na patnact lokťuw (GK 1779); morske wlnobiti wedle wule geho guss se zburi a wiwissi (MK 18. st); x. pren hrichowe geho se wjwisily nad hlawu geho (CS 18. st) má až priveľa hriechov 2. zdvihnúť sa, premiestniť sa do vyššej polohy: prawice Hospodinowa wywyssyla se (Pie 18. st) 3. pozdvihnúť sa, povzniesť sa: pokusseňi ge osožne, gestli ho prewississ, tak se ku wisseg korune do ňeba wiwississ (GV 1755); vyvyšovať sa ndk 1. k 1: immineo: wywyssugem se; superemineo: wywyssugem se; x. pren veritas disputatione limatur: práwda pekňégsség se wywyssúge z swadu (KS 1763) prekonáva ju 2. nad koho povyšovať sa nad niekoho, prejavovať neprimeranú nadradenosť: twoga pjcha, s kteru se ti nad ginich wiwissugess, tohoto padu a trapeni pricina byla (PI 1749); gá se nadúwam a wiwyssugem nad mich bratru (VP 1764); níkdo, když krásny gest, často se nad giných lidý wiwyssuge (BrV 1794)