Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyvýšiť -i dok. zvýšiť (význ. 1): v. násyp; v-ené miesto vyššie položené;

nedok. vyvyšovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyvyšovať sa ‑uje ‑ujú nedok.
vyvyšovať ‑uje ‑ujú nedok.

vyvyšovať sa -šuje sa -šujú sa -šuj sa! -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok.


vyvyšovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok.

chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhyvynášaťvyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkýchkvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovcaprichvaľovať sipochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenkuexpr. ospevovaťhovor. expr.: spievaťbásniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajinekniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkovokiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstavenéhostavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonukniž. žehnať: žehnať náhode

2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Bohakniž.: velebiťblahoslaviťblahorečiťdobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kristekniž. zastar. chválorečiť


pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Bohaoslavovaťchváliťvychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudukniž.: blahorečiťblahoslaviťdobrorečiťchválorečiťglorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbáchspievaťhovor. expr. básniťkniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhyvynášaťvyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom


vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sapovyšovať savynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenievystatovať sakniž. honosiť sapýšiť sahrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitýchvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastášhovor. vyťahovať saexpr.: naparovať sanadúvať saprtošiť sanafukovať sarozdrapovať sarozhadzovať sanár. drcoliť sahrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sadvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hradtróniťdominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostolčnieťpnieť sapnúť sakniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorieklenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá oblohastrmiť sastrmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skalyvyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora majákexpr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty


vyvyšovať sa p. vypínať sa 1, pýšiť sa 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyvýšiť, -i, ia dok.

1. (čo) urobiť vyšším, zvýšiť: v. násyp, cestu;

2. zastar. (koho, čo) dať niekomu, niečomu väčšiu hodnotu, dôstojnosť, vážnosť, väčší význam ap., povzniesť: Synov som vychoval a vyvýšil. (Hviezd.) Vraj len seba treba zdokonaliť a vyvýšiť. (Vaj.)

3. zastar. (čo) navŕšiť do výšky, vztýčiť: Na hrob kameň mi vyvýšte. (Chal.);

nedok. vyvyšovať, -uje, -ujú

|| vyvýšiť sa

1. zdvihnúť sa: Všetky ruky sa vyvýšia nad hlavy. (Heč.)

2. zastar. povzniesť sa: Sám Hviezdoslav sa vyvýšil, keď uznal krásu Hollého slovenčiny. (Vaj.);

nedok. vyvyšovať sa1


vyvyšovať sa2, -uje, -ujú nedok. (nad koho, nad kým i bezpredm.) prejavovať povýšenosť, vypínať sa, povyšovať sa: Iľu nik nechce, lebo sa vyvyšuje nad všetky druhé. (Tim.) Bohatí sa vyvyšovali nad chudobnejšími. (Ráz.) Vyvyšujete sa, a skutky kde? (Tim.)

vyvýšiť dk
1. čo urobiť vyšším, zvýšiť niečo: (murar) pod branou mur wywyssyl (ZVOLEN 1615); (priekopa) niczmeneg wiwissena bola a zarastena natolko, že sa y lichwa tam pasawala (STREKOV 1739); wywyssyl weliky násyp mezy zámkem a mestem (KB 1757); gest zem mokra, techdy wiwiss zemne postely wprostredku (WL 1789)
2. čo prevýšiť: more rozhnewane a wzburene na štiricat lokti wisseg wsseckich wrchuw a hori wiwissi gako negake mury (MK 18. st)
3. z čoho čo vystrčiť, vynoriť niečo: welriby z delffinamy morskimi zmiessane, wiwissice z wody morskeg hlawy swe, strassliwim zwukem a žalostiwim hlasem zahinuti swe a celeho sweta oznamowati budu (MK 18. st)
4. čo (o hlase) zosilniť, zvýšiť: Luth. wice chwalil tech, ktery w kazny nesseptaly, ale wssim hrdlem wolaly, hlasu sweho gako truba wiwissily (COB 17. st); krič a neprestawag, gako truba wiwiss hlas twug (MK 18. st)
5. čo premiestniť do vyššej polohy niečo: pren wiwisste daleg oči misli wasseg, pohlednite na wisoke a zelene stromy (MK 18. st) zdvihnuite zrak
6. koho, čo nad čo povzniesť, dať väčší význam, dôležitosť, vážnosť niekomu al. niečomu: tobe wywyssy Buch twug nade wssecky narody zeme (ŠV 1675); siny sem wichowal a wiwissyl, oni pak sstitily se mne (COB 17. st); wy ass do nebes lasku naproti bliznim ste wiwissili (MS 1758); welice Buh wiwissil sv. Petra (OKOLIČNÉ 1771); (Ľudovít I.) liternj vměnj wywýssiti se vsylowal (SH 1786); (Boh) samiho človeka nad vszecky tvorj wiwiszil (SS 18. st)
7. koho za čo, na čo udeliť vyššiu hodnosť, postavenie niekomu: tochto za knjže a spasytele wywissyl Búh s prawjcu swu (WP 1768); (ľudia) kteri na negaku hodnost wiwisseny su, obzlassne stolice a wankussiki pod kolena podkladagu (SJ 18. st)
8. čo zvýšiť hodnotu: doklada tenže pan Jeszenszky Mihal, ze welmy hrube wiwissil summu exponens za dom a mayer (TRENČÍN 1685); -ovať ndk k 1: exalto: wywyssugem; inalto: wywyssugem (KS 1763); exaltare: wywyssowati (PD 18. st); k 2: eminet qvatuor digitos: z sstyrma prstami wywyssuge (KS 1763); k 4: když se smege, tehdy hlas swug na krik wiwissuge (GV 1755); ty hlas swúg wélmy sy wywyssowala (BlR 18. st); k 5: eveho: wywýssugi, na horu wýsoko wezu (WU 1750); eveho: wywážam, wy- et powyssugem (KS 1763); k 6: potessenj prazne blazniwe wymisslenj nepredkladagj, kterjmi swjch swatych wywissugj (WO 1670); papež swe mandati nad episstoli swateho Pawla wiwissuge (TP 1691); oszlavovani, chváleni a vivisovani budz i ti, Panye Jezissu (AgR 1758); byskup chwálil sam w sobe múdrost panny a chwalitebny pannestwy slyb wiwissowal (PeP 1770); k 7: (páni) swich sluzebnikuw na welike hodnostj wiwisugi (Káz 18. st); k 8: superexalto: wywyssugem (KS 1763) preháňam, zveličujem; arendatorga soli cenu wiwissugu (JELŠAVA 1788); vyvýšiť sa dk
1. stať sa vyšším, zvýšiť sa: (more) se wiwissi na patnact lokťuw (GK 1779); morske wlnobiti wedle wule geho guss se zburi a wiwissi (MK 18. st);
x. pren hrichowe geho se wjwisily nad hlawu geho (CS 18. st) má až priveľa hriechov
2. zdvihnúť sa, premiestniť sa do vyššej polohy: prawice Hospodinowa wywyssyla se (Pie 18. st)
3. pozdvihnúť sa, povzniesť sa: pokusseňi ge osožne, gestli ho prewississ, tak se ku wisseg korune do ňeba wiwississ (GV 1755); vyvyšovať sa ndk
1. k 1: immineo: wywyssugem se; superemineo: wywyssugem se;
x. pren veritas disputatione limatur: práwda pekňégsség se wywyssúge z swadu (KS 1763) prekonáva ju
2. nad koho povyšovať sa nad niekoho, prejavovať neprimeranú nadradenosť: twoga pjcha, s kteru se ti nad ginich wiwissugess, tohoto padu a trapeni pricina byla (PI 1749); gá se nadúwam a wiwyssugem nad mich bratru (VP 1764); níkdo, když krásny gest, často se nad giných lidý wiwyssuge (BrV 1794)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu