vyvoliť -ľ! dok. voľbou vybrať, zvoliť: v. si ženícha; v-li (si) ho za veliteľa izby; v-ení jednotlivci
vyvoliť (si) -lí (si) -lia (si) vyvoľ (si)! -lil (si) -liac (si) -lený -lenie (si) dok.
vybrať 1. vyhľadať z väčšieho množstva a rozhodnúť sa za to • vyvoliť • vyvoliť si • zvoliť • zvoliť si: vybrať (si), zvoliť (si) vhodné topánky • vyhliadnuť • vyhliadnuť si • zried.: vyzrieť • vyzrieť si (vybrať si pohľadom): vyhliadnuť (si) niekoho za partnera • povyberať (postupne): povyberali najlepšie kusy
2. dať odniekiaľ von • vyňať: vybrať, vyňať list zo zásuvky • vytiahnuť (obyč. ťahaním vybrať): vytiahol z vrecka drobné; vytiahnuť z fľaše zátku • expr. vysnovať: vysnovať z tela vnútornosti • vyloviť (vybrať z vody, z tekutiny): vyloviť bezduché telo; vyloviť muchu z polievky • vykopať (vybrať kopaním): vykopať zemiaky • vybaliť • hovor. vypakovať (vybrať z obalu): vybaliť si z vrecúška desiatu • vyzdvihnúť (vybrať niečo uložené, deponované): vyzdvihnúť batožinu • vyoperovať • vyrezať (chirurgicky vybrať): vyoperovať z tela úlomok; vyrezať slepé črevo • vysadiť • zastar. vystaviť: vysadiť, vystaviť dvere z pántov • povyberať • povyťahovať • povybaľovať (postupne)
3. vziať od jednotlivcov (obyč. peniaze) • zinkasovať • vyinkasovať: vybrať, zinkasovať za plyn, elektrinu • povyberať (postupne): povyberali od kolegov na kyticu
4. p. vziať 1, 3
vyvoliť, vyvoliť si p. vybrať 1
voliť, -í, -ia rozk. voľ nedok.
1. (čo, koho, medzi čím, medzi kým i bezpredm.) rozhodovať sa pre jednu z viacerých možností, vyberať si z viacerých možností: v. (správny, nesprávny, nový) postup, spôsob; v. (iné) riešenie; v. si priateľov (Tim.); Inej cesty voliť nemôže. (Jil.) Mal si voliť zamestnanie. (Urb.) Vie, že volil nešťastné slová. (jaš.) Volila radšej smrť, než vydať sa za katovho pomocníka. (Zäb.) Ťažko je zazlievať, keď človek môže voliť medzi zemiakom a ananásom. (Vaj.) Čo jeden láskavejší, čo jeden skvelejší, ako tu voliť, ktorému dať prvenstvo? (Rys.); kart. v. farbu (pri mariáši) vyberať niektoré farbu ako tromf; škol. v. si učebný predmet; v. kombináciu predmetov;
2. telef. (čo) vytáčať číslo volaného účastníka na automatickom telefónnom prístroji;
3. (koho, čo) (pri voľbe, pri voľbách) odovzdávať niekomu svoj hlas, hlasovať: v. kandidáta, v. poslancov, v. prezidenta, v. predsedu, v. funkcionárov, v. nový výbor;
opak. volievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 3 zvoliť i vyvoliť
vyvoliť (si), -í, -ia rozk. -voľ, dok.
1. (koho, čo) rozhodnúť sa pre jednu z dvoch al. niekoľkých osôb al. vecí, vybrať si: Spomedzi kŕdľa pytačov vyvolila som teba. (Kuk.) Vyvolil si najtichšie miesto pod horou. (Taj.)
2. (koho za koho, za čo) voľbou určiť, ustanoviť, zvoliť: Dal sa vyvoliť za notára. (Vaj.) Koho si vyvolíte za veliteľa izby? (Gab.)
vyvoliť dk 1. koho, čo, za čo, k čomu vybrať si niekoho al. niečo, rozhodnúť sa pre niekoho al. niečo: wywolyly bratra sweho Yurika za hospodara (P. ĽUPČA 1559); wywol tehdy sobě (:mily včiteli:) gedinky spusob (BK 1581); medzi ginimi pocztiuimi a dobre zachowalimi osobami s poradzenim pritelou swich milich wiuolila sem gemu s Pana Boha pomoczy vrodzenu pannu Annu Thuransky (M. JÁN 1611); ta ffalessna zena ten ysty obraz w dare sobe wibrala a wiwolila (MS 1758); Abrhám pak w chráme swé obidly wiwolil (PeP 1771); prwe nežli sobe gedneho ňeb druheho (vodcu) wywoliss, dobre nagprw powazug (CDu 18. st) 2. koho, za čo, čím voľbou al. hlasovaním zvoliť, ustanoviť, menovať niekoho do úradu al. funkcie: tento sukeniczky cech magu slobodu kazdy rok sobe wywoliti cechmistra noweho (CA 1675); želiara richtarem wiwolili (D. STREHOVÁ 1704); decernere alicui honores: ňekoho na úrad wywoliti (KS 1763); Basiliusse za biskupa wiwolili (VP 1764) 3. čo ustanoviť, nariadiť niečo: nemoze zadne przykazanie, ani prosbu, ani sluzbu, ani zadne bezprawie zemske vsaditi, lecz by zemie newywolila (ŽK 1473) 4. koho, čo k čomu náb predurčiť, vopred určiť na nej. cieľ al. úlohu: (Boh) wsseckjch geho swatjch, ktejchž on wywolil ku kralowstwy swemu (WO 1670); wssickni krestiané k wečnému spasenj zrizeni a wiwoleni gsú (IA 1708); (Ježiš) prikázal aposstolom skrze ducha swatého, kterych wywolil do neba wzaty (KB 1756); -ovať ndk k 1: ktera strana sobe co wolij aneb wiwoluge, to su predkladalij pritomnim sudcom (ZVOLEN 1572 E); wiwolugem sobe Geho Welkomožnosť za tutorow (DRAŽKOVCE 1679); potom wiwoluge sebe dospelu pannu (:anebo vdovu:), kteru zamiluge (OP 1685); takowito wečne muky sobe wiwoluge (SK 1697); co ge horsse, wiwolugess (GŠ 1758); člowek wywoluge čest swogu, a čest bosku zanedbawa (CDu 18. st); k 2: w Nemeckeg rissy negwetssy wladu ma cysar, ktereho na snemu wiwolugj kurffisstowe osmj (OP 1685); magistratus deligit populus romanus: prednych úradnych pánu w Rjme wywoluge obec (KS 1763); i richtara, ktereho predtym mestečko vyvolovalo, již nyni panstvo stavi (V. ŠARIŠ 1773 LP)