Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyvoliť -ľ! dok. voľbou vybrať, zvoliť: v. si ženícha; v-li (si) ho za veliteľa izby; v-ení jednotlivci

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyvoliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.

vyvoliť (si) -lí (si) -lia (si) vyvoľ (si)! -lil (si) -liac (si) -lený -lenie (si) dok.

vybrať 1. vyhľadať z väčšieho množstva a rozhodnúť sa za to • vyvoliťvyvoliť sizvoliťzvoliť si: vybrať (si), zvoliť (si) vhodné topánkyvyhliadnuťvyhliadnuť sizried.: vyzrieťvyzrieť si (vybrať si pohľadom): vyhliadnuť (si) niekoho za partnerapovyberať (postupne): povyberali najlepšie kusy

2. dať odniekiaľ von • vyňať: vybrať, vyňať list zo zásuvkyvytiahnuť (obyč. ťahaním vybrať): vytiahol z vrecka drobné; vytiahnuť z fľaše zátkuexpr. vysnovať: vysnovať z tela vnútornostivyloviť (vybrať z vody, z tekutiny): vyloviť bezduché telo; vyloviť muchu z polievkyvykopať (vybrať kopaním): vykopať zemiakyvybaliťhovor. vypakovať (vybrať z obalu): vybaliť si z vrecúška desiatuvyzdvihnúť (vybrať niečo uložené, deponované): vyzdvihnúť batožinuvyoperovaťvyrezať (chirurgicky vybrať): vyoperovať z tela úlomok; vyrezať slepé črevovysadiťzastar. vystaviť: vysadiť, vystaviť dvere z pántovpovyberaťpovyťahovaťpovybaľovať (postupne)

3. vziať od jednotlivcov (obyč. peniaze) • zinkasovaťvyinkasovať: vybrať, zinkasovať za plyn, elektrinupovyberať (postupne): povyberali od kolegov na kyticu

4. p. vziať 1, 3


vyvoliť, vyvoliť si p. vybrať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

voliť, -í, -ia rozk. voľ nedok.

1. (čo, koho, medzi čím, medzi kým i bezpredm.) rozhodovať sa pre jednu z viacerých možností, vyberať si z viacerých možností: v. (správny, nesprávny, nový) postup, spôsob; v. (iné) riešenie; v. si priateľov (Tim.); Inej cesty voliť nemôže. (Jil.) Mal si voliť zamestnanie. (Urb.) Vie, že volil nešťastné slová. (jaš.) Volila radšej smrť, než vydať sa za katovho pomocníka. (Zäb.) Ťažko je zazlievať, keď človek môže voliť medzi zemiakom a ananásom. (Vaj.) Čo jeden láskavejší, čo jeden skvelejší, ako tu voliť, ktorému dať prvenstvo? (Rys.); kart. v. farbu (pri mariáši) vyberať niektoré farbu ako tromf; škol. v. si učebný predmet; v. kombináciu predmetov;

2. telef. (čo) vytáčať číslo volaného účastníka na automatickom telefónnom prístroji;

3. (koho, čo) (pri voľbe, pri voľbách) odovzdávať niekomu svoj hlas, hlasovať: v. kandidáta, v. poslancov, v. prezidenta, v. predsedu, v. funkcionárov, v. nový výbor;

opak. volievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3 zvoliť i vyvoliť


vyvoliť (si), -í, -ia rozk. -voľ, dok.

1. (koho, čo) rozhodnúť sa pre jednu z dvoch al. niekoľkých osôb al. vecí, vybrať si: Spomedzi kŕdľa pytačov vyvolila som teba. (Kuk.) Vyvolil si najtichšie miesto pod horou. (Taj.)

2. (koho za koho, za čo) voľbou určiť, ustanoviť, zvoliť: Dal sa vyvoliť za notára. (Vaj.) Koho si vyvolíte za veliteľa izby? (Gab.)

vyvoliť dk
1. koho, čo, za čo, k čomu vybrať si niekoho al. niečo, rozhodnúť sa pre niekoho al. niečo: wywolyly bratra sweho Yurika za hospodara (P. ĽUPČA 1559); wywol tehdy sobě (:mily včiteli:) gedinky spusob (BK 1581); medzi ginimi pocztiuimi a dobre zachowalimi osobami s poradzenim pritelou swich milich wiuolila sem gemu s Pana Boha pomoczy vrodzenu pannu Annu Thuransky (M. JÁN 1611); ta ffalessna zena ten ysty obraz w dare sobe wibrala a wiwolila (MS 1758); Abrhám pak w chráme swé obidly wiwolil (PeP 1771); prwe nežli sobe gedneho ňeb druheho (vodcu) wywoliss, dobre nagprw powazug (CDu 18. st)
2. koho, za čo, čím voľbou al. hlasovaním zvoliť, ustanoviť, menovať niekoho do úradu al. funkcie: tento sukeniczky cech magu slobodu kazdy rok sobe wywoliti cechmistra noweho (CA 1675); želiara richtarem wiwolili (D. STREHOVÁ 1704); decernere alicui honores: ňekoho na úrad wywoliti (KS 1763); Basiliusse za biskupa wiwolili (VP 1764)
3. čo ustanoviť, nariadiť niečo: nemoze zadne przykazanie, ani prosbu, ani sluzbu, ani zadne bezprawie zemske vsaditi, lecz by zemie newywolila (ŽK 1473)
4. koho, čo k čomu náb predurčiť, vopred určiť na nej. cieľ al. úlohu: (Boh) wsseckjch geho swatjch, ktejchž on wywolil ku kralowstwy swemu (WO 1670); wssickni krestiané k wečnému spasenj zrizeni a wiwoleni gsú (IA 1708); (Ježiš) prikázal aposstolom skrze ducha swatého, kterych wywolil do neba wzaty (KB 1756); -ovať ndk k 1: ktera strana sobe co wolij aneb wiwoluge, to su predkladalij pritomnim sudcom (ZVOLEN 1572 E); wiwolugem sobe Geho Welkomožnosť za tutorow (DRAŽKOVCE 1679); potom wiwoluge sebe dospelu pannu (:anebo vdovu:), kteru zamiluge (OP 1685); takowito wečne muky sobe wiwoluge (SK 1697); co ge horsse, wiwolugess (GŠ 1758); člowek wywoluge čest swogu, a čest bosku zanedbawa (CDu 18. st); k 2: w Nemeckeg rissy negwetssy wladu ma cysar, ktereho na snemu wiwolugj kurffisstowe osmj (OP 1685); magistratus deligit populus romanus: prednych úradnych pánu w Rjme wywoluge obec (KS 1763); i richtara, ktereho predtym mestečko vyvolovalo, již nyni panstvo stavi (V. ŠARIŠ 1773 LP)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu