Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyvolať dok.

1. (požiadaním, znamením ap.) dať popud, aby niekto odniekiaľ niekam vyšiel: v. učiteľa zo zborovne; v. herca na javisko

2. volaním oznámiť, vyhlásiť: dať v. mená svedkov

3. vyslovením mena vyzvať žiaka odpovedať: byť v-ný pred tabuľu, z matematiky

4. podľa mystických predstáv privolať: v. ducha (na špiritistickej seanse)

5. spôsobiť vznik, vzbudiť, podnietiť: v. škandál, hádku; v. (dobrý) dojem

6. navodiť predstavu, vybaviť: v. si v mysli známy obraz

7. pôsobením vývojky urobiť fot. obraz viditeľným: v. film;

nedok. vyvolávať -a

1. k 1 – 7

2. expr. opakovane, veľa volať; vykrikovať: v. na statok

3. expr. opakovane, naliehavo pozývať: ustavične ho v-l k nim

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyvolať ‑á ‑ajú dok.

vyvolať -lá -lajú -laj! -lal -lajúc -laný -lanie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť saprivravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do rečinadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadaťpoprosiťobrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovaťpomenovaťnazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujaťzaujať pozornosťvyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuťzapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť saprivravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnetdať popuddať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiuvyvolaťspôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburuzapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcieiniciovať: iniciovanie pomstykniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnostipopudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporupohnúťpopohnaťpoduriťaktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdiapubl. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesazburcovaťstrhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciámvyburcovať: vyburcovať v niekom odvahuvydráždiť: vydráždiť zmyslyvyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, sporsubšt. vyhecovať • kniž.: vznietiťroznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziukniž. stimulovaťmotivovaťpovzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikaniazaburcovať: zaburcovať svedomím niekohoinšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusuexpr.: nabadúriťnabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila myslerozvíriťzvíriťrozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky

2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebevzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podnikuexpr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do bojarozvíriťzvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov


spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiťspraviťzriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo sebakniž. učiniť: už niet toho, kto to učinilpripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamaniezapríčiniťzaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytuprivolaťkniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zraneniepriviesťdoviesťpriniesťdoniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosťvyvolaťpodnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandálykniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru


vnuknúť dať náhly podnet: priateľ mi vnukol novú myšlienkuvyvolaťvzbudiť: reč vyvolala, vzbudila v nás nesprávnu predstavupodnietiťkniž. vznietiť: podnietiť, vznietiť v niekom podozrenie, pochybnostikniž. navodiť: navodil v poslucháčoch čudné pocitysugerovaťvsugerovať (vnuknúť sugesciou): vsugeroval mi dobrú ideu


vyvolať 1. spôsobiť vznik • vzbudiťpodnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivukniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozreniezobudiť: chceli v nás zobudiť súcitkniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféruvyčariťkniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmevzapríčiniťkniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu

2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu • predstaviť sivybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvárkniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu

3. menom vyzvať žiaka odpovedať • štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne


vzbudiť 1. dať podnet na vznik niečoho • vyvolaťpodnietiť: chlapcovo správanie vzbudilo, vyvolalo podozrenie; neposlušnosť vzbudila, podnietila vo mne zlosťzobudiťprebudiť: ochota zobudí v ňom pocit vďačnosti; prebudiť v mládeži iniciatívuhovor. zbudiť: zbudil v dievčati silný citkniž. vznietiť: vznietiť vášeňspôsobiťzapríčiniť (stať sa príčinou obyč. niečoho negatívneho): svojím správaním spôsobí, zapríčiní rozruch, škandál

2. p. zobudiť 1


začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júlikniž. počať: počal ich presviedčaťpustiť sadať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežaťchytiť sa: chytili sa rýchlo do robotynasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tónnačať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chliebpozačínaťponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavunaštartovaťodštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behuspustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tušpubl.: rozbehnúťnabehnúť (na niečo) • rozkrútiťroztočiťrozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrovvyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie jakniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnuvstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajkunespráv. zahájiť

2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťochexpr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovinadviazaťnadpriasťzried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každýmnahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva


zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastuzaviniťkniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinilexpr. navariť: sám si to navarilprivolaťkniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobupodnietiťvyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburupričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťažispôsobiťurobiťkniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?

p. aj spôsobiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyvolať1, -á, -ajú dok.

1. (koho) volaním, vyslovením mena al. iným spôsobom dať popud, aby niekto odniekiaľ vyšiel, aby sa niekde objavil: Zuza vyvolá muža z komôrky. (Heč.) Dupot kopýt vyvolal do obloka maliarika. (Fig.)

2. škol. (koho) vyslovením mena vyzvať žiaka odpovedať: Pán profesor otvorí notes a vyvolá ma. (Al.)

3. zastar. (čo) hlasno zvolať, nahlas povedať: „Ha, zrada“, vyvolal jeden. (Kal.) „Oj-joj!“ vyvolal nežne pán Elek. (Kuk.)

4. (koho, čo) podľa mystických, okultistických predstáv privolať niekoho zo záhrobia: Pokúšali sme sa vyvolať Kunszentmártoniho ducha. (Bedn.);

nedok. vyvolávať1, -a, -ajú

vyvolať2, -á, -ajú dok. (čo)

1. spôsobiť, aby niečo vzniklo, vzbudiť, podnietiť: v. vzburu, povstanie, stávku; v. škriepku, hádku, škandál, výtržnosť, bitku; Jeho skomolená veta vyvolala výbuch smiechu. (Zúb.) Svojimi slovami nevyvolal nijaký dojem (Letz)

2. vybaviť (si) niečo v mysli, predstaviť (si): Prižmúril oči a snažil sa vyvolať si Adin obraz. (Min.) Syn im vyvolal obraz bojovného otca. (Letz)

3. fot. pôsobením vývojky urobiť obraz na fotografickej doske, na filmovom páse viditeľným: v. film, fotografickú dosku;

nedok. vyvolávať2, -a, -ajú

vyvolať dk
1. koho odkiaľ volaním, vyslovením mena al. iným spôsobom vyzvať, aby niekto odniekiaľ vyšiel al. sa niekde objavil: Andreass Precz aby o mne starost mel, weczmi potrebnymi zaopatryl, ano, kdi mne Pan Buch wssechmohuci zo sweta tehoto prostredkem smrty wiwolaty raczi, mne pocztiwe a nelezite pochowati dal (PREŠOV 1666) (Doležal) swedka won z domu wjwolal (TURIEC 1763); sevocate aliqvem ante aedes: wywolati ňekoho pred dúm (KS 1763); wywolass ho (syna) z prostredku bratry geho (EK 18. st)
2. koho úradne povolať, predvolať niekoho: venire aliqvem in jus: ňekoho do práwa wywolati (KS 1763); universitas ge prwnj Petroburgj, ktere dal zbudowat cysar Petr Prwnj, do ktereg wiwolal Nemcuw a Helwetuw (KCS 18. st); hlecte, sotwi se on (Ježiš) narodil a na tento swet prissel, a hnedki mudrcuw od wichodu wiwolal (MK 18. st)
3. čo (hlasno) zvolať, ohlásiť niečo: auctionor: zgewně a wůbec prodáwati, pobyzeti kupce, zgewně ohlásyti, wywolati, wůbec rozhlásyti statky (WU 1750); (Jób) obtižen bywsse z tisicmy bijdamy wywolal: By zabil mne, duffati w neho budu (SK 1697); (René) políbil ruku panni a vivolal: O, múže-li biť verňejšá nad teba! (BR 1785)
4. adm čo hlásením verejne oznámiť, dať na známosť niečo: w wašem meste w trhownj den neše trhi take oznamiti a wiwolati dali (HYBE 1603 E)
5. koho do čoho, na čo osloviť, vyzvať niekoho: menssjm (:ditkám:) slobodno ma byti wetssjch negen z swe classi, ale y wetssj na disputowánj wywolati (BZ 1749); provocare ad certamen: do bitki wywolati; lacessere aliqvem ad pugnam: na ssermowánj wywolati ňekoho (KS 1763); (mládenci) do meče potikánia geden druhého wywolaly (PeP 1769)
6. čo privolať, spôsobiť niečo: lepe gest sedeti na pussti, gak ze ženu hnewliwu a zwadliwu, ktera y smrt wiwolati na čloweka hotowa gest (PUKANEC 1787); gako bi trogý tento tak rozdílny národ na lest bil priwolal, gako gu newiwolal? (BN 1789) pren (človiečik) coz wczil, mosi zanechat, nebo na prawo utrat nema, zebi prawdu mohel wiwolati na swetlo (Káz 18. st) zverejniť; -ávať ndk k 1: (Navec so synom) mne wen wiwolawali (NIŽNÁ 1635); krawacy pastyera trubu pastjrsku wiwolawagj (KoB 1666); barwier od krčmara wyprewadeny wratice sa na wrsstek, mlinarou wywolawal (s. l. 1746); (Jób) wolal na pryteluw a na znamych, ale nic newiwolal (GK 1779); k 3: Symar wiwolawal na Chovanca: Poczkag, besste lilek kurwi sin, neuchod! (ILAVA 1642); slyssaly-ly swgedek, kdyz asy po dwuch hodynach zas sa do mgesta nawratyl, zas na pana Kozmu wywolawat ty a takowe nesslechetne slowa (SKALICA 1662); žena Kapuszta Gyurowa na pana Justh Laszlawa wywolawala: Čuože ho (Jura) maš byt, ma on swogjch panou! (NECPALY 1743); k 4: (kto nájde zbožie), gma to zgewiti a wiwolawati a držeti, neztrawiti ssesth tydnuow (ŽK 1473); provulgo: wyhlassugem, wywoláwám, rozhlassugem (KS 1763); k 5: (Cibaba) mne viwolaval k bitce (NIŽNÁ 1635); provoco: wywoláwám, do bitki wolám (KS 1763); (Hipomenes) guž do behu wiwoláwal Atalantu (PT 1778); stawa se castokrate, že pro takowe potupne slowa wiwolawagu se na potikani, na palosse, na kordy, na pisstole (MK 18. st); (orol) wywoláwá, aby létali wtáčatká swé a nad nymý létá (BlR 18. st); k 6: prečo naproti sebe wywoláwass zle weci, abys upadel y ty, y lid Júdsky s tebú (KB 1757); nedbam, wiwolawagte wssecky strely ohniwe z nebe, wssetkich diablow z pekla (MiK 18. st); wssecke wěcy prawdiwost wjry rjmskeg katolickeg wywoláwagj a dotlukagj (SPa 1716); vyvolať sa dk
1. čo vyzvať sa: tito dwa na plac sa wiwolalj, wespolek sa potikaty (MiK 18. st)
2. z čoho vypýtať sa: evocari a deo: od Boha s tohoto žiwota wywolati sa (KS 1763); -ávať sa ndk k 1: kde ste wy krestiane, kteri dost malu sskodu aneb kriwdu za affront sebe počitate a hned na mečze, na kige, na kameny sa wiwolawate (WS 18. st); k 2: (človek) sa wywoláwa z rozkazu wrchnyho na nesúcú aneb márnú prácu u prjkladu, aby smeti zbjral, aby poslússnost zachowáwal (BlR 17. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a vyvolať alergickú reakciu et entraîner une réaction allergique
citlivosť verejnosti a vyvolali la sensibilité du public et suscité
môže vyvolať dočasné zníženie peut provoquer une réduction temporaire
nás vyvolali tieto tri nous causèrent ces trois
niektorých trhov môžu vyvolať certains marchés peuvent rendre
vyvolá hnev a zavše produit la colère et parfois
vyvolali tieto tri slová causèrent ces trois mots
vyvolať určité cytotoxické účinky produire certains effets cytotoxiques
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu