vyvodiť dok. odvodiť; odvodením určiť, dokázať: v. vzorec, poučku; v. dôsledky, záver;
nedok. vyvodzovať
vyvodiť -dí -dia vyvoď! -dil -diac -dený -denie dok.
dokázať 1. doložiť dôkazmi • podať dôkaz (o niečom): dokázal svoju nevinu; podal dôkaz o svojej nevine • potvrdiť • dotvrdiť • dosvedčiť (dokázať svedectvom): potvrdil, dotvrdil, že vraha videl; dosvedčil pred súdom jeho totožnosť • kniž. osvedčiť • zastar. stvrdiť: pravdivosť vyhlásenia osvedčili, stvrdili všetci prítomní • dokumentovať (dokázať pomocou písomných dokladov): dokumentovať rast životnej úrovne grafmi • preukázať • demonštrovať • manifestovať (ukázaním na niečo): už dávno preukázal, demonštroval svoju odvahu • vyvodiť • dedukovať (dokázať dedukciou): vyvodil, dedukoval pravdivosť výroku
2. p. vedieť 3, vládať1
vyvodiť p. dokázať 1
vyvodiť1, -í, -ia dok. (čo z čoho) stanoviť, určiť, dokázať odvodením z niečoho na základe niečoho: v. dôsledky, konzekvencie, závery, poučky z niečoho;
nedok. vyvodzovať, -uje, -ujú
vyvodiť2, -í, -ia nedok. zastar.
1. (čo odkiaľ) vyvádzať: Z matky zeme jaro život vyvodí. (Horal) Boh môj je dobrý, klas zo zeme vyvodí. (Krčm.)
2. (koho z čoho, z koho) vysvetľovať pôvod, odvodzovať: Naučili sme sa vyvodiť i Sládkoviča z Hegla. (Krčm.)
vyvodiť dk 1. koho, čo z čoho postupne vyviesť, dostať z niečoho: (pán Jakub Diák) z rukogiemstwj mnie wywodil (STRÁŽNICA 1529); (Boh) čloweka rany y lečy, umrtwuge y obžiwuge, uwody do pekla y wiwody (COB 17. st); kwet lewendulowi aneb sspikowi w wine zwareni a pity moč wiwody (MT 17. st) vypudí; Boh wywodil ze zeme prameňe a zridla vody (SJ 18. st) spôsobil ich vyvieranie; x. pren we wssem tomto swete tolko nenachody, gako w tegto zemy zlata z hur wiwody, nebo hory wssecky plne zlatich bani magj (KCS 18. st) vyťaží, získa, vydoluje L. v. niekoho z bludu presvedčiť niekoho, že nemá pravdu: mne dobrý pastýr pase, z bludou mne wywodj (MaK 1749); tuto bedliwost magi zachowawatj wssyckny učjtele werny, abj nedopusstelj učedlnikum swjm w blude wejtj, ale abj ge z neho wiwodjly (CS 18. st) 2. koho na čo, čo na koho vyviesť, vedením doviesť niekoho niekam: kdy sem ia byl gesscze mlady, wywodyly se na chotar Chocholniane (RAKOĽUBY 1575); za Bogdalowho richtarstwa wiwodil Kačzerowsky na oculatu na predmenowanu zem (TURIEC 1673); stolicu slavnu na nas vyvodili a prava trimali v mizernych Orkucanoh (ORKUCANY 1773 LP); našich panoch urednikoch zme na te luky vyvodzili, aby jich opatreli, že jaku krivdu mame s tych lukoch (NEMCOVCE 1787 LP) 3. čo spôsobiť niečo: mesyc pomešawanjm swim mesice wiwodj a cžiný (KoA 17. st); vyvodzovať, vyvodievať ndk 1. k 1: lekárstwi wičistugjce, pot wiwodzugjce, posilnugjce silnegssye lyeča (KoB 1666); (vodka) piesek w ledwenycach spusobuge, wen wyhanj a wywozuge (RT 17. st); izop pljce wyčisstuge, zbytky z prsuw wywozuge (MBF 1721); x. pren (Pán) nebesa, oblaký prikrýwa, zwlažuge zemi, desst, když ráči, dáwa, po nem tráwu na horách wywoďiwa (CC 1655) spôsobuje rast trávy 2. čo vysvetľovať, odvodzovať niečo: gestlyby z rozdilnostj, ktere se pry ceremonyach spatrugj duwod neomilny a gisty wywozowati ani swatych otcůw nabožensktwj nebylo by giste a prawe (ZA 1676); mnohe a welke bludy lide bludny wjwozugi (CS 18. st) 3. k 2: Hospodine, ty nebe otwirass y zawirass, zimu, horko y teplo wywozugess (AgS 1708); pokoj réwj zdržuje a hrozny wywozuje (ZS 1795) 4. robiť záver: deti spogugj, rozdelugj, zawirky odtud wiwozugj a s gegjch rozumem magj wirobene byti (UD 1775);