vyvliecť -vlečie -vlečú -vliekol dok.
1. uvoľniť niečo navlečené, obopnuté ap.: v. niť z ihly, náušnicu z ucha, ruku z rukáva
2. vlečúc dopraviť (von, hore): v. čln z vody na breh, v. ranených zo zákopov
3. expr. násilím odviesť, odvliecť: v. obyvateľstvo z dobytého územia;
nedok. vyvliekať -a
// vyvliecť sa
1. (o niečom navlečenom) uvoľniť sa, vytiahnuť sa: šnúrka sa mu v-la (z topánky)
2. expr. s námahou vyjsť: chorý sa v-l z postele (na dvor)
3. expr. zbaviť sa, vykrútiť sa: v. sa zo zodpovednosti;
nedok. vyvliekať sa
vyvliecť -lečie -lečú vyvleč! -liekol -liekla -lečúc -lečený -lečenie dok.
vyvliecť sa -lečie sa -lečú sa vyvleč sa! -liekol sa -liekla sa -lečúc sa -lečený -lečenie sa dok.
vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domu • vybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzku • expr.: vybehnúť • vyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnosti • vypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavou • trocha pejor.: vytrepať sa • vytrieskať sa • vycabrať sa • vytárať sa • vyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izby • expr.: vykradnúť sa • vytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domu • vykĺznuť (sa) • expr.: vyšmyknúť sa • vyšuchnúť sa • vyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sály • expr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníci • expr.: vypáliť • vytrieliť • vyraziť • vyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíc • hovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do boja • expr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihrisko • zried. vyrušať • zastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunela • vyklusať • vycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť sa • vyterigať sa • vyredikať sa • vydrgáňať sa • vyrepetiť sa • vyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomie • expr.: vyplantať sa • vymotať sa • vychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovy • expr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať sa • vyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú von • expr.: vyknísať sa • vytackať sa • vypotácať sa • vykývať sa • vykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackať • vyhopkať • vykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkať • vycupkať • vyťapkať • vybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenka • expr., obyč. pejor.: vyšuchtať sa • vyšmochtať sa • vyšmotkať sa • vyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzať • povychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu
2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na líca • dostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrch • vyškrabať sa • vyškriabať sa • vyšplhať sa • vyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na strom • vyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali hore • vysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch
3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sa • zjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnko • ukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiaca • vysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnko • hovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdy • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)
4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa
vymaniť sa s námahou sa dostať z istého stavu al. odniekiaľ preč (odniekiaľ, kde je neželateľné ostať) • vyslobodiť sa: vymaniť sa, vyslobodiť sa zo zovretia • uvoľniť sa • oslobodiť sa: ledva sa uvoľnil, oslobodil z obkľúčenia hustých konárov • vymôcť sa • vyvinúť sa (vymaniť sa zo zovretia): žena sa usiluje vymôcť, vyvinúť z náručia • expr. vymotať sa: vymotať sa z úzkych uličiek • expr.: vypantať sa • vyplantať sa • vychabrať sa: nemôže sa vypantať, vychabrať z dlžôb • expr.: vykrútiť sa • vyšmyknúť sa: chce sa vykrútiť, vyšmyknúť z povinností • hovor.: vytiahnuť sa • vyvliecť sa • vypliesť sa: nevie sa vytiahnuť spod vplyvu rodiny; ledva sa vyplietla zo zovretia • hovor. expr. vyzuť sa: vyzul sa zo zodpovednosti • expr. vytárať sa: z húštiny, z hory sa horko-ťažko vytárali
vyniesť 1. nesením dopraviť von al. hore • vyložiť: vyniesť, vyložiť z auta náklad; vyniesť, vyložiť vrecia na povalu • vyvliecť (vyniesť vlečúc): vyvliecť topiaceho sa na breh • expr.: vytrepať • vyteperiť • vyrepetiť • vyredikať (pomaly, s námahou): vytrepal, vyteperil sud na dvor • odniesť (nesením odpraviť): odniesť z domu veci • odpratať (nesením odstrániť): odpratať smeti • vynosiť • vyvláčiť • povynášať • povyvláčať • povyvlačovať (postupne): vynosiť, povyvláčať debny z pivnice; vyvláčiť, povynášať náklad do chaty
2. úradne dať najavo • kniž.: vyriecť • vyrieknuť: vyniesli, vyriekli nad ním rozsudok, ortieľ • vyhlásiť • oznámiť: vyhlásiť, oznámiť nové nariadenia
3. porov. chváliť 4. p. vyhodiť 3
vytiahnuť 1. ťahaním al. bratím dostať von • vybrať • vyňať: vytiahnuť, vyňať zadretú triesku z prsta; vytiahnuť, vyňať súčiastku zo stroja • vyvliecť (ťahavým pohybom): vyvliecť niť z ihly • vyslobodiť (uvoľniť a vytiahnuť): vyslobodiť zraneného z trosiek • vyloviť (vytiahnuť z vody, tekutiny): vyloviť havarované auto z rieky • expr.: vyteperiť • vytrepať (ťažko, s námahou vytiahnuť): vyteperiť čln na breh • vytasiť (rýchlym pohybom vytiahnuť): vytasiť nôž, zbraň • povyťahovať • povyberať • povyvliekať • povyslobodzovať (postupne, viacero osôb)
2. ťahaním dať do rovnej polohy • vypnúť • napnúť • natiahnuť: vytiahnuť, vypnúť plachtu • vystrieť: vystrieť si údy • rozostrieť • rozprestrieť: rozostrieť deku na trávu • povyťahovať • povypínať • ponapínať • ponaťahovať • povystierať (postupne, viac vecí)
3. posunúť dohora • zdvihnúť: vytiahnuť, zdvihnúť obočie • nadvihnúť (trocha): nadvihnúť si sukňu nad kolená • hovor. expr. vyhnať: vyhnať múr do výšky; vytiahnuť, vyhnať ceny na maximum • hovor. expr. vytlačiť • subšt. vyšrófovať (ceny)
4. p. vylákať 1, 2 5. p. vyjsť 1 6. p. vypiť 1 7. p. vyvolať 3
vyvliecť sa p. vyjsť 1
vyvliecť 1. p. vytiahnuť 1 2. p. vyniesť 1
vyvliecť, -vlečie, -vlečú, -vliekol, rozk. -vleč dok.
1. (čo z čoho) ťahavým pohybom vytiahnuť: v. niť z ihly, v. ruku z rukáva;
2. expr. (čo, koho) vlečením dostať odniekiaľ von, vyniesť: Hrajnoha vyvlečie z húšte čosi veľkého. (Ráz.)
3. expr. (čo, koho) ťahaním, strkaním vyviesť von (obyč. násilím): Vyvliekol kozu von. (Zgur.) Dav sa vrúti do rezidencie a vyvlečie pátrov. (Mráz)
4. expr. (koho, čo) násilím dopraviť niekam, zavliecť, odvliecť: Fašisti vyvliekli celé rodiny do Nemecka. (Tomašč.);
nedok. vyvliekať, -a, -ajú
|| vyvliecť sa
1. (z čoho) uvoľniť sa, vytiahnuť sa: nitka sa vyvliekla z ihly; Svorka sa vyvliekla. (Kuk.); pren. Vyvliekol sa z neho (z detstva) ako z tesného kabáta (Heč.) prestal byť dieťaťom.
2. expr. (kam, odkiaľ) pomaly, s námahou sa niekam al. odniekiaľ dostať: Neviem, ako som sa vyvliekla nad Jamy. (Švant.) Hana vyvliekla sa na gánok. (Rys.) Opierajúc sa o palicu, vyvliekol s Pražeň z dediny. (Tim.) Mikula vyvlečie sa z lavice. (Heč.);
vyvliecť [-ie-, -é-] dk koho, čo ťahaním al. vlečením dostať, vyniesť odniekiaľ von: zebrakowi niakemu, czo bili dwa psi vmreli w meste, a on gich wen viwliekel, dano gemu den 7 (TRENČÍN 1580); wywlecziem te yako psa (TURIEC 1586); we ty ho (koňa) Halaszi wiwlečie, ak zdochnye (KRUPINA 1734); (levicu) sem wen wiwlékl a do zeme sem gi zahrabal (VP 1764); wogaci kačirssci z welikim hnewem a neuctiwostu chceli (telo) wen s kostela wiwlect (SPr 1783); x. pren wywleče was smrt s tich wassich domow krasnych a pyssnich (ZA 1676) zomriete; vyvliekať ndk: protraho: wywlékám, wytahugem (KS 1763); extrahere, exsuere: wywlékati (PD 18. st); -avať frekv: extrahere, exsuere: wywlékáwati (PD 18. st); vyvliecť sa dk 1. z čoho dostať sa, vytiahnuť sa, vymaniť sa z niečoho: ta kuže, genžto s ny wywleče se had, na prach stlučena a z wodu ružowu zmyssana a w očy pusstena temnost zraku odgima (HL 17. st) 2. [kam] dostať sa, vytiahnuť sa: (hady) wssecke spusobi, kumssty a zwidrelosti wihledawagu, gako by se mohli y na te nagwisse stromy wiwliecti (MS 1749)