Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyviesť -vedie -vedú -viedol dok.

1. vedením dopraviť von: v. koňa zo stajne, sudca ho dal v. zo siene

2. takto dostať z nepríjemného prostredia: v. dieťa z horiaceho domu, chodník ich v-l z močarísk

3. vedením dopraviť hore: v-l ich schodmi do bytu

4. umožniť vyústenie niečoho: v. potrubie na povrch

5. (o vtákoch) odchovať mláďatá: sliepka v-la kurence

6. urobiť (niečo nenáležité, nezvyčajné ap.), vystrojiť, vyparatiť: v. hlúposť, v. husársky kúsok

v. z omylu dokázať omyl; v. z miery, z rovnováhy rozčúliť; v. z konceptu zmiasť;

nedok. vyvádzať -a

1. k 1 – 5

2. neviazane sa správať, vystrájať, vyčíňať: keď si vypije, začne v.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyviesť ‑vedie ‑vedú ‑viedol dok.

vyviesť vyvedie vyvedú vyveď! vyviedol vyviedla vyvedúc vyvedený vyvedenie dok.

-esť/114508±5 23.06: verbá inf. dok. 39588 priniesť/6039 uviesť/5955 priviesť/3071 zaviesť/3024 preniesť/2049 odviesť/1556 uniesť/1378 najesť/1323 zniesť/1315 odniesť/1295 zjesť/1239 vyviesť/1020 predviesť/973 previesť/951 doviesť/926 vyniesť/826 zviesť/817 doniesť/800 vniesť/794 (42/4237)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím • zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmizalomcovaťzlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi

2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho • striasťotrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnikoklepaťodklepaťodklepnúťsklepaťsklepnúťexpr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánokzried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloňpostriasaťpootriasaťpoobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu

3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne) • zdrviťrozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mestorozochvieťvzrušiť (nepríjemne) • vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhyzalomcovaťzlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľpren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí

4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho • podkopaťpodlomiťpodryťnalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravieoslabiť: oslabiť politický systém


rozčúliť uviesť do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiťvydráždiť: správa ho rozčúlila, rozdráždilarozrušiťvzrušiť (vyviesť z psychického pokoja): synovo odvrávanie ju rozrušilo; nečakaný zážitok ho vzrušilpodráždiťpopudiťpohnevaťpobúriť (rozčúliť v menšej miere): nové nariadenia podráždili, popudili občanovrozhorčiťroztrpčiťkniž. rozhorliť (vzbudiť pocit krivdy): výsmech ho rozhorčil, roztrpčilexpr.: rozzúriťrozbesniťrozbesnieť (rozčúliť vo veľkej miere) • kniž. zjatriťrozjatriť: netaktné reči ju rozjatrilihovor. expr. rozhádzať: nič ho nerozhádžekniž. iritovať: iritovala ju nevšímavosť hostiteľkyfraz. vyviesť z konceptu/z rovnováhy/z mierysubšt. vyhecovať

p. aj nahnevať


vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

3. p. vybaviť 1, 2


vyrušiť rušivo zasiahnuť do stavu pokoja niekoho al. do istej činnosti niekoho • vytrhnúť: vyrušiť, vytrhnúť niekoho zo zamyslenia, zo snavybúriťvyburcovať (zo spánku) • nár. vyskubnúť (Figuli)fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu (veľmi vyrušiť, vzrušiť) • znepokojiť (vyvolať nepokoj): znepokojilo nás klopkanie na dvere; nič ho tak ľahko neznepokojípristihnúťprichytiťdochytiťdolapiťprekvapiť (vyrušiť pri nedovolenom čine): pristihnúť, prichytiť zlodeja pri čine; dochytiť, dolapiť, prekvapiť pri krádeži niekoho


vyvetrať 1. vystaviť účinkom čerstvého vzduchu • prevetrať: vyvetrať, prevetrať zafajčenú miestnosť; vyvetrať si, prevetrať si hlavuhovor. expr.: vyluftovaťpreluftovať: vyluftovať, preluftovať perinyosviežiť (vzduchom): ísť sa osviežiť von

2. ísť s niekým na vzduch • prevetraťísť von (s niekým): vyvetrať, prevetrať psa, ísť so psom vonhovor. expr.: vyluftovaťpreluftovať: ísť sa vyluftovať k Dunajuvyviesť (psa): idem na hodinku vyviesť psanespráv. vyvenčiť

3. uniknúť, rozplynúť sa vo forme plynu, drobných čiastočiek (o pachoch) • vyprchaťvypáchnuť: voňavka rýchlo vyvetrala, vyprchala, vypáchlavytuchnúťvymlanúťvymlanieť: pivo v pohári vytuchne, vymlaniezastar. vyvetrieť (Dobšinský)


vyviesť 1. urobiť obyč. niečo nenáležité, zlé al. nezvyčajné, žartovné a pod. • vykonaťexpr. vyparatiť: chlapci zasa čosi vyviedli, vykonali, vyparatilizried. vyčiniťexpr.: povyvádzaťpovykonávaťpovyčíňaťpostváraťpovystrájaťpopáchaťpošarapatiť (postupne, viac skutkov): za mlada povyvádzal, postváral veľa hlúpostíexpr.: navyvádzaťnavystrájaťnavyčíňaťnastváraťnapáchať (vyviesť vo veľkom množstve)

2. p. zaviesť 1 3. p. vyvetrať 2


vzrušiť priviesť do stavu vnútorného nepokoja (v kladnom al. zápornom zmysle) • rozrušiť: predstava výhry ju vzrušila, rozrušilafraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu: náhla správa ma vyviedla z rovnováhyvzbúriťrozbúriťrozvlniť (silno vzrušiť): udalosť vzbúrila, rozbúrila, rozvlnila celé mestoznepokojiť (naplniť obavou) • pobúriťpodráždiť (obyč. negatívne): očividná nespravodlivosť nás veľmi pobúrila; podráždiť chlapcovu obrazotvornosťotriasť (mocne, obyč. negatívne zapôsobiť): udalosť ním otriaslaexaltovať (prepiato vzrušiť): obraz ma priam exaltovalsubšt. rajcovať (nedok.; obyč. sexuálne vzrušovať): rajcuje to jeho predstavivosťexpr. poštekliť (príjemne vzrušiť): anekdota všetkých pošteklilarozochvieťnadchnúťdojaťpovzniesťrozcítiť (citovo pohnúť v kladnom zmysle): hudba ho hlboko rozochvela, nadchlaoduševniťrozohniťrozplameniťkniž. zapáliť (citovo silno vzrušiť v kladnom zmysle): program prítomných oduševnil, rozohnil, rozplamenil; umelcov výkon obecenstvo zapálil


zaviesť 1. vedením, sprevádzaním dostať niekoho niekam • odviesť: zaviesť, odviesť chorého do nemocnicevyviesť (obyč. hore): vyviesť skupinu na vrcholdoviesťpriviesť (v smere k hovoriacemu): Čo vás k nám doviedlo, priviedlo?hovor. zastar.: zašikovaťodšikovať: zlodejov hneď zašikovali, odšikovali do väzeniahovor. expr. zašupovať (zaviesť šupom, postrkom): zašupovala syna do škôlkyuviesť (usmerniť vstup niekam): uveďte hostí do izbyzavliecť (násilím): zavliekli ho do domu

2. vedením dopraviť • inštalovať: dať si zaviesť, inštalovať telefón, plynpozavádzať (postupne)

3. postarať sa o realizáciu v praxi • uviesť (do praxe): zaviesť v priemysle väčšiu konkurenciu; uviesť do praxe novú technikuvniesťuplatniť: vniesť do odboru, uplatniť v odbore počítačovú technikupozavádzať (postupne): pozavádzať novotynastoliť (zaviesť do platnosti, do funkcie): nastoliť diktatúru, novú vládu

4. p. oklamať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyvádzať2, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.) páchať niečo nenáležité, nesprávne, robiť hlúposti, kúsky, veci, ktoré spôsobujú nepríjemnosti, vystrájať, vyčíňať: Teraz sa hanbí, čo vyvádzal. (Kuk.) Deti vyvádzajú, že slova nepočuť. (Heč.) V škole nikdy nič nevyvádzal. (Gab.);

dok. vyviesť2


vyviesť1, -vedie, -vedú, rozk. -veď dok.

1. (koho, čo odkiaľ) vedúc dopraviť odniekiaľ von, odviesť: Vyviedla chlapčeka z maštale. (Ráz.-Mart.) Predseda pohrozil Karolovi, že ho dá vyviesť. (Vaj.) Baby vyviedli Zuzu z komory. (Jil.) Skočil do stajne a vyviedol kone. (Jégé); pren. Vznikala snaha vyviesť národ z duchovného hlivenia (Škult.) povzbudiť ho do duchovnej práce.

v. niekoho z omylu presvedčiť ho, že nemá pravdu; v. niekoho z pochybností zbaviť ho pochybností; v. niekoho z rovnováhy, z miery, z konceptu vzrušiť ho, rozrušiť ho;

2. (koho kam) zaviesť, odviesť, dostať niekam. Vyviedol sudcov na malú vyvýšeninu. (Hor.) Daj mi ruku, vyvediem ťa na cestu. (Zel.) Náš priateľ vyviedol nás hore strmými schodmi. (Kuk.)

3. (čo) (o hydine) odchovať mláďatá: Vyviedla nie kurčatá, ale kačatá. (Tat.) Z pätnástich vajec vyviedla troje. (Kuk.);

nedok. vyvádzať1, -a, -ajú

vyviesť2, -vedie, -vedú, rozk. -veď dok. (čo)

1. hovor. spáchať niečo nenáležité, nesprávne, urobiť hlúposť, vec, ktorá spôsobuje nepríjemnosti, vystrojiť: Elenu zamrzelo, čo pred chvíľou nerozvážne vyviedla. (Šolt.) Bojoval úporne so sebou, aby dačo nevyviedol. (Krno) Jemu aj sebe vyviedla hanbu. (Taj.)

2. zastar. dosiahnuť, dokázať, vykonať: So svojím prihováraním ničoho vyviesť nemohol. (Kal.);

nedok. k 1 vyvádzať2

vyviesť dk
1. koho, čo, z čoho vedením dopraviť, dostať niekoho odniekiaľ von: (Jakub) potem poyawsse ho (Záluského) za ruku, wywede ho wen z domu panskeho (P. BYSTRICA 1562); (Boh) sinow yzrahelitskych ze zeme egiptskeg wiwiesti gsy racžyl (BAg 1585); angele branilj (Lóta) w Sodome pred nasilnikj y wjwedli ho wen ze zahubi (CS 18. st) zachránili ho;
x. pren wino a z korenimy wecmy priprawene pokrmy gsau užitečne wlchkosti wywiesti a strowiti skrze stolicu (RT 17. st) vypudiť
2. koho, čo, na čo, ku čomu zaviesť, doviesť, priviesť, dostať niekam: (Dorota) ku prangiru wywedena a z mesta na weky wypowedana bila (PEZINOK 1647); (Ján Lovas) ze bi rad nassiel takoweho cžloweka, kteri bi geho na tretj potok wiwiedol (L. TRNOVEC 1653); pan Huszar Joseph panou deputatou od slawneho toho wydjeka obdržawsse na Černakou bol wiwiedol (V. ČEPČÍN 1721); wiweď gsy sudczu a kohokolwek chceš, ga ho (tál) wyacz delit nebudem (ZÁBORIE 1733);
x. pren sama sem dostatečna na to wynakladati a ku konci žadostiwemu pru mu wywesti (TRNOVO 1749) doviesť, dotiahnuť spor do konca
3. čo vydať niečo: take tez wsseczka diedina znala a zna, zie gsu o tom powedomi a slychaly, zie nekterych cziassuow o tuz roli bylo neiake swedomi wywedieno z Waryna (ŽILINA 1553)
4. čo z čoho vystavať, vymurovať niečo: nad to budem powinien wsseczky ti kominy wen z krowow wiwiest (TRENČÍN 1582); lečby nekdo chcel s welikým nákladem wysoký mur wybudowati, a tak owčárnu na užitečnu wysost wywésti (Vov 1779)
5. čo z čoho vyvodiť, odvodiť, vysvetliť niečo: weliké toto Boži dluhoočekawánj wywesti se može z oných slow Yzayásse (MP 1718); a na koliko, to gest 18 1/2 hosstaka se falcuge podobne se mosy wiwest z attestatiu (DUBNICA n. V. 1732); scely umisel mug, ktery skrz tento sw. pust w rečach mogich a kazany postnem wiwesty minim (Káz 18. st)
6. mat vypočítať, odvodiť: z wědomosti třech známých položenj máss čtwrté wywésti (LU 1775)
7. čo urobiť, vykonať, dokázať spraviť niečo: mlinarom, kdy kunssty swe pry studny wiwiedli, dano na wečer brindze, d 5 (ŽILINA 1703); za nekolik rokow sem krčzmarel a osoch Vasseg Oswiczenosti sem nemali viwedel (DUBNICA n. V. 1718); (služebnica Dávidova) zustawagice doma a wrucnie k Panu Bohu se modlice tolko dokaže a wiwede, kolko deset tisicuw wogska wenku (KT 1753); žena muža z fatinkámi ku zlemu priweďe, čo nemože z lahodnostu, to s plačem wiweďe (GV 1755) dosiahne, presadí
F. z blata zlato v. dokázať urobiť niečo veľkolepé, výnimočné, významné al. ťažko uskutočniteľné, nemožné: skutek gakokolwek mali z lásky k Bohu wykonať, tolko znamená, gak z blata zlato wywesti (DC 1797)
8. čo vyparatiť, spáchať niečo: i móhla by (hus) i na rok to vivédci, čo včil mluvíťe, načo bi jsťe ju daremňe zimuvali (BR 1785); vyvádzať [-dza-, -za-, -ďa-] ndk k 1: Mesiáss swoge učeňý w končynách pokoleňy Zabulon a Nephtali oznamowať začne a z ťemnosty lydy wiwadzať (PP 1734); (Siegfried manželku) s tak welkeg bydy a nedostatku žiwú wywáczal (PeP 1769); o, dobrotiwy Gežissy, co, prosim, bila za pričina, že wen ze zastupu wiwadzass teho nemeho a hlucheho, chtic ho uzdrawiti? (SQ 1781);
x. pren (slnko) kwitkam ozdobu a krasu dodawa, bilinki wen ze zeme witahuge a wiwadza (MK 18. st) spôsobuje ich klíčenie, rast; k 2: pren prjliž starostlywj wssetečka, myessa se kde se geho nicz nedotycze, y ktere wecy tagene bjwagj nazgaw wiwadczegjce a wizweczugjce (KoB 1666) bývajú zverejňované; (Lucifer) swogich mucedlnikuw do wogny ku potikani wiwadza (MS 1758); takowy bil obyčej w Jeruzaleme, že když koho wiwadzeli na smrt, tehdy prednasseli pred nim na wysokeg palicy pryčynu smrti na papiry napisanu (GK 1779); každý deň jích (Hadixu a Reného) viváďali na plac (BR 1785); k 3: to se wiwadza, že Krystus po dwa razi tuže welebnu swatost posluhowal (DuM 1718); k 5: z teho se to wywáďa, ze swet tento nemohel bez počatku byt wždy w temto spausobu, gak niňy ge (PP 1734); tolikerý biti prirozený zákon, kolikeré prawidlá sa s prwného toho wiwádzagu (BN 1789); k 7: strom ctnostj po wssecky měsice prwotné vrody a nowé prinássa a wywáďa (MP 1718) plodí; ustawičnost wec maličku na welku wiwádza y žak pomály k welkému umeňi prichádza (GV 1755); sedem skutkuw milosrdnych w tele se nachadza, ktere laska ku bližňimu w potrebe wiwadza (GŠ 1758); k 8: giny rozlične pestwa wiwadcaly (MC 1742); treti na obrazi malovane se diwagu, sstwrty rozprawky, klebety a smiechi same wiwadzagu (MS 1759); vojaci rukamy pleskaly, preklinaly a wsseliake oplzlosty s nim (s Kristom) wiwazaly (SJ 18. st); tito a oni nesprawedliwe prawa a sudy wiwadzagu, tito a oni druhim zawidja (MK 18. st); vyviesť sa [-ie-, -é-] dk
1. z čoho dopraviť sa, dostať sa z niekiaľ von:
L. sw. Symeon žádal guž wysloboditi y wywésti sa s temnici ťelesnég (BlR 18. st) zomrieť
2. z čoho vyvliecť sa, vyhovoriť sa, zbaviť sa podozrenia al. viny: zebi se nesslechetni zradcze falessni chtiel s nami biti, kdiz se nam z tey zradi a falsse wywede (SKALICA 1432 SČL); gegiho muza okradel a kminil gako geden sselma a ze ho nema za inakssiho potad, pokad sa s teho newiwede (SKALICA 1729)

Zvukové nahrávky niektorých slov

dvere a vyviedol ma la porte et me conduisit
kam som ťa vyviedol je t'ai conduit

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu