vyvýšenina -y -nín ž. vyvýšené miesto (v teréne): mierna v., v. s rozhľadňou;
vyvýšeninka -y -niek ž. zdrob.
vyvýšenina -ny -nín ž.
kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopce • vyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadom • vŕšok • vŕštek • kopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopček • pahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský) • návršie: na návrší stojí zámok • úvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka) • vyvýšenisko (Figuli) • chopok: chopok zarastený materinou dúškou • hrb (Ondrejov) • zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie sneh • kniž. chlm (Jesenská)
2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3
vyvýšenina, vyvýšenisko p. kopec 1
vyvýšenina, -y, -nín ž.
1. vyvýšený terén, vyvýšené miesto vyčnievajúce nad okolitou krajinou, pahorok: Kráčajú na vyvýšeninu, odkiaľ je rozhľad na svahy turčianskej záhrady. (Al.);
geol. druh nerovnosti na zemskom povrchu;
2. vôbec zvýšené miesto na nejakej ploche: Okolo lampy urobili vyvýšeninu. (Kuk.);
vyvýšeninka, -y, -niek ž. zdrob.