vytrvalý príd.
1. zotrvávajúci, nepoľavujúci v činnosti; svedčiaci o tom: v. pracovník, žiak v. v učení; v-á práca
2. kt. neprestáva, neprestávajúci, trvalý: v. dážď, v. boj, odpor;
vytrvalo prísl.: v. chodiť; v. snežiť;
vytrvalosť -i ž.;
vytrvalostný príd. overujúci vytrvalosť: v-é preteky; v-á skúška
vytrvalo, vytrvale 2. st. -lejšie prísl.
1. neprestávajúci, nepoľavujúci v nejakej činnosti, v nejakom úsilí, neúnavný: byť v.; v. človek, športovec; v. hodovník (Hviezd.); v. bojovník;
2. (o činnosti, deji) konaný s vytrvalosťou, neprestávajúci: v-á práca, v. boj, v-é chodenie, v-é opakovanie;
3. ktorý dlho vydrží, trvalý. v-á láska (Hviezd.); bot. zastar.: v-é rastliny trváce;
vytrvalo/-e prísl.: v. pracovať, v. cvičiť, v. sa učiť, študovať; v. prší;
vytrvalosť, -ti ž.: pracovať, cvičiť s v-ou; neúnavná v.